Rady tmavých krížov na zelenom svahu, drevená vstupná brána so šindľovou strieškou a tichý žblnkot vody stekajúcej od centrálneho kríža – nemecký vojnový cintorín v Hunkovciach patrí k najpôsobivejším pietnym miestam duklianskeho bojiska. Leží na okraji obce Hunkovce v okrese Svidník, po ľavej strane hlavnej cesty v smere od Svidníka, asi deväť kilometrov južne od Duklianskeho priesmyku. S viac ako 3 000 pochovanými vojakmi je po cintoríne vo Važci druhým najväčším nemeckým vojnovým cintorínom na Slovensku.
Karpatsko-duklianska operácia
Vojaci, ktorí tu našli posledný odpočinok, padli počas karpatsko-duklianskej operácie na jeseň 1944, keď sa cez okolité kopce a doliny prehnala jedna z najťažších bitiek východného frontu druhej svetovej vojny na území dnešného Slovenska. Sovietske a československé jednotky sa pokúšali prelomiť nemeckú obranu v Karpatoch a preniknúť cez Dukliansky priesmyk na Slovensko. Boje o Duklu a priľahlé Karpaty si vyžiadali desaťtisíce obetí na oboch stranách frontu.
Od malého pohrebiska k zbernému cintorínu
Cintorín založil ešte Wehrmacht. Po odchode nemeckej armády z oblasti pod Duklou v roku 1944 tu bolo pochovaných 191 nemeckých vojakov a dôstojníkov a areál, ohraničený jednoduchým kamenným plotom, zostal v takmer nezmenenej podobe až do prvej polovice 90. rokov. Od roku 1990 začal na Slovensku pôsobiť Ľudový zväz starostlivosti o nemecké vojnové hroby (Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge) so sídlom v Kasseli, ktorý z poverenia nemeckej vlády vyhľadáva a udržiava nemecké vojnové hroby v zahraničí. Na základe československo-nemeckej zmluvy o susedstve z roku 1992 sa začalo s vyhľadávaním a exhumáciou hrobov roztrúsených po celom Slovensku.
V roku 1994 cintorín v Hunkovciach kompletne prestavali a rozšírili na kapacitu 3 500 hrobových miest. Slávnostne ho vysvätili 8. októbra 1995 – vtedy tu už ležalo viac ako 2 400 vojakov a ich počet v ďalších rokoch rástol. K 31. decembru 2023 tu bolo pochovaných 3 150 príslušníkov nemeckej armády, podľa súčasnej evidencie Volksbundu je to už vyše 3 300 mien.
Čo tam nájdete
- Vstupná budova a plot sú postavené z dreva a miestnej bridlice, strecha je pokrytá dreveným šindľom – typickým prvkom regionálnej architektúry. Z bridlice je aj parkovisko a široký hlavný chodník, ktorý stúpa svahom k pamätnému miestu.
- Centrálny drevený kríž stojí na pamätnom priestranstve zapustenom do svahu a obkolesenom polkruhovým múrom. Voda z prameňa v lese nad cintorínom steká do priehlbiny pri päte kríža a odtiaľ žľabom dole svahom až k malému jazierku pri vstupe.
- Hrobové polia A a B – spoločné hroby označujú kamenné kríže, na každej strane kríža sú spravidla štyri mená s dátumami narodenia, úmrtia a hodnosťami. V spodnej časti je evidenčné označenie hrobu.
- Kniha pochovaných (Namenbuch) s listami z kovových platní, do ktorých sú v abecednom poradí vyrazené mená vojakov. Pamätá aj na tých, ktorých telá sa nenašli; bronzové tabule na granitových doskách pri chodníku pripomínajú padlých, ktorí tu odpočívajú medzi neznámymi.
Praktické informácie
Cintorín je voľne prístupný celoročne a bez vstupného, pri areáli je bezplatné parkovisko. Nachádza sa priamo pri hlavnej ceste zo Svidníka k hraničnému priechodu Vyšný Komárnik, preto je najpohodlnejší príchod autom. Na prehliadku stačí krátka zastávka do hodiny. Z úcty k pietnemu charakteru miesta odporúčame tiché a dôstojné správanie.
Tipy na výlety v okolí
- Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny – leží priamo oproti, na druhej strane cesty, a pripomína, že tento kraj zasiahli boje oboch svetových vojen.
- Drevený chrám v Hunkovciach – v strede obce stojí na cintoríne chránený trojdielny barokový drevený kostolík z 18. storočia.
- Dukliansky priesmyk – pamätník a cintorín československých vojakov, vyhliadková veža a rozsiahly areál duklianskeho bojiska pri Vyšnom Komárniku.
- Svidník – Vojenské historické múzeum a pamätník Sovietskej armády, ktoré dopĺňajú príbeh karpatsko-duklianskej operácie.
