Malá kaplnka v staroruskom štýle, okolo nej tichá tráva a stovky neznámych vojakov – vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová v okrese Svidník je nenápadné, no historicky mimoriadne zaujímavé pietne miesto. Leží priamo v obci, ktorá je známa aj dreveným chrámom zapísaným v zozname UNESCO, a pripomína ťažké karpatské boje z rokov 1914 – 1915, ktoré zasiahli severovýchod dnešného Slovenska. Zároveň je dobrou ukážkou toho, ako sa okolo vojnových hrobov po desaťročiach vytvárajú legendy – a ako ich dokáže vyvrátiť trpezlivý archívny výskum.
História
Cintorín vznikol ešte počas prvej svetovej vojny, po máji 1915, keď sa front po ťažkých karpatských bojoch definitívne vzdialil a armáda mohla dôstojne pochovať padlých z okolitých bojísk. Na celom severovýchodnom Slovensku zahynulo v rokoch 1914 – 1915 viac ako 50-tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, nemeckej a ruskej armády a sú pochovaní na viac ako 200 vojnových cintorínoch. Rakúsko-uhorská armáda ich budovala s myšlienkou, že padlý vojak už nie je nepriateľom – a preto tu vedľa seba ležia príslušníci oboch znepriatelených strán.
Kto je tu pochovaný
Podľa archívnych dokumentov Vojenského historického archívu v Bratislave je na cintoríne pochovaných 270 neznámych vojakov. Evidencia uvádza 38 jednotlivých, 16 spoločných a 30 hromadných hrobov. V 38 jednotlivých hroboch ležia podľa evidenčného listu vojaci rakúsko-uhorskej armády; historici dohľadali aj zoznam so 16 menami vojakov, ktorí zomreli v rokoch 1914 a 1915. Pri ostatných pochovaných nie je známe, ku ktorej armáde patrili – je medzi nimi určite aj množstvo ruských vojakov.
Cintorín sa v povedomí ľudí často označuje ako „ruský“. Historici z Klubu vojenskej histórie Beskydy však upozorňujú, že archívne pramene takéto označenie nepotvrdzujú a správny názov je vojnový cintorín z prvej svetovej vojny, na ktorom odpočívajú vojaci rakúsko-uhorskej aj ruskej armády.
Kaplnka z roku 1938
Pôvodnou dominantou cintorína bol podľa dobového náčrtu centrálny kríž. Dnešnú tvár mu dáva pravoslávna kaplnka v staroruskom štýle, ktorú postavili až v 30. rokoch 20. storočia. Iniciátorom stavby bolo Združenie Rusov – účastníkov svetovej vojny so sídlom v Prahe, ktoré na ňu v rokoch 1936 a 1937 získalo peniaze z lotérie. Návrh pripravil mladý ruský architekt G. D. Zub a kaplnku slávnostne posvätili 17. júla 1938. Práve návštevy delegácií ruských emigrantov a stavba kaplnky zrejme prispeli k tomu, že sa cintorínu neskôr začalo hovoriť ruský.
Údržba a obnovy
Po druhej svetovej vojne sa o cintorín starali pravoslávni mnísi pôsobiaci v obci, neskôr však chátral – na fotografiách z 80. rokov sú ešte viditeľné navŕšené hrobové mohyly. Od roku 1990 sa oň stará obec Ladomirová. Prvá obnova bola ukončená v roku 2001, keď plochu cintorína zarovnali. Pri ďalšej obnove v roku 2014 pribudli betónové obruby vyznačujúce hroby, ktoré obec v lete 2022 pre zlý stav odstránila; samotné hroby zostali nedotknuté. Tento krok vyvolal rozsiahly medializovaný spor a Pamiatkový úrad SR následne v roku 2022 rozhodol o vyhlásení cintorína za národnú kultúrnu pamiatku.
Praktické informácie
Cintorín je voľne prístupný celoročne, bez vstupného a otváracích hodín, a spravuje ho obec Ladomirová. Na prehliadku stačí krátka zastávka. Do obce sa najpohodlnejšie dostanete autom, leží neďaleko Svidníka pri ceste smerom k Duklianskemu priesmyku. Z úcty k pietnemu miestu odporúčame tiché a ohľaduplné správanie.
Tipy na výlety v okolí
- Drevený chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej – gréckokatolícky drevený chrám zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Nemecký vojnový cintorín v Hunkovciach – v susednej obci, s viac ako 3 000 nemeckými vojakmi padlými počas karpatsko-duklianskej operácie v roku 1944; oproti nemu leží ďalší cintorín z prvej svetovej vojny.
- Svidník – Vojenské historické múzeum a pamätník Sovietskej armády.
- Dukliansky priesmyk – rozsiahly areál duklianskeho bojiska s pamätníkom a vyhliadkovou vežou.
