Načítava sa stránka…
Preskočiť na obsah
Krasneslovensko.eu
Krasneslovensko.eu
Farský kostol sv. Martina
1 / 1
Kostoly a katedrály

Farský kostol sv. Martina

Klasicistický farský kostol v Lučivnej pri Poprade z roku 1814 stojí na gotických základoch zo 14. storočia. Ukrýva renesančnú krstiteľnicu a barokové oltáre.

Základné informácie

GPS
49.05076, 20.14291
Typ vstupného
Bezplatný
Sezónnosť
Celoročne
Možnosť online rezervácie
Nie

Článok

Kamenná krstiteľnica so štyrmi anjelikmi a stopami červenej farby je o dve storočia staršia než kostol, v ktorom stojí – to je dôvod, prečo sa v Lučivnej medzi Popradom a Štrbou oplatí zastaviť. Rímskokatolícky Farský kostol sv. Martina v strede obce dostal dnešnú klasicistickú podobu v roku 1814, no stojí na gotických základoch zo 14. storočia. Zvonka pôsobí skromne, vo vnútri ukrýva renesančnú krstiteľnicu a dvojicu barokových oltárov.

História

Lučivná patrí k starým spišským obciam — prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1298, keď sa spomína ako „Lauchfa“ (originál listiny sa nezachoval, poznáme ju z hodnoverného odpisu z roku 1416). Kostol na tomto mieste teda stál už v stredoveku. Jeho gotické jadro zo 14. storočia sa stalo základom novej stavby, ktorú v roku 1814 postavili v klasicistickom slohu. Podľa obecnej kroniky bol nový kostol zasvätený novému patrónovi — sv. Martinovi, biskupovi.

Zaujímavé je, že len o rok neskôr, v roku 1815, vyrástol v obci aj klasicistický evanjelický tolerančný kostol. Dve takmer rovnako staré sakrálne stavby dvoch konfesií dodnes tvoria dominanty Lučivnej.

Architektúra

Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou je zaklenutá českými a pruskými klenbami. Nad vstupom sa nachádza murovaná organová empora. Fasády kostola člení lizénové rámovanie, veža s hladkými stenami je zakončená ihlanom s kupolou. Jednoduchá, vyvážená architektúra je typickým príkladom vidieckeho klasicizmu na Spiši.

Vzácne umelecké diela

V interiéri sa zachovali dva bočné barokové oltáre z konca 18. storočia, navrhnuté ako vzájomné náprotivky (pendanty). V ich strede je nika s baldachýnom a spustenou drapériou, v ktorej stoja novšie sochy Piety a sv. Jozefa z 20. storočia. V nadstavcoch so zalomenými volútami nájdete plastiky sv. Martina a sv. Jána Nepomuckého.

Osobitú pozornosť si zaslúži renesančná kamenná krstiteľnica z počiatku 17. storočia so stopami pôvodnej červenej polychrómie. Na profilovanej nohe s reliéfom vínneho listu spočíva kupa s reliéfmi štyroch anjelikov. Vrchnák je mladší — barokový z roku 1715. Kostol dopĺňa aj neskorobaroková drevorezba Ukrižovania z konca 18. storočia.

Zaujímavosti

  • Krstiteľnica je o dve storočia staršia ako samotná dnešná stavba kostola — pripomína stredoveký a renesančný kostol, ktorý tu stál pred prestavbou.
  • Vrchnák krstiteľnice pribudol až v roku 1715, takže na jednom predmete sa stretáva renesancia s barokom.

Ako sa tam dostať

Lučivná leží pri ceste I/18 a diaľnici D1 medzi Popradom a Štrbou, kostol stojí v strede obce. Do obce premávajú prímestské autobusy z Popradu, zastavujú tu aj osobné vlaky na trati Poprad – Žilina. Zaparkovať sa dá v obci pri kostole.

Praktické informácie

  • Vstup: bezplatný; kostol je živou farskou svätyňou, zvnútra ho uvidíte počas svätých omší, návštevu mimo nich si dohodnite vopred s farským úradom.
  • Parkovanie: v obci pri kostole.
  • Čas návštevy: 20 – 30 minút.
  • Správanie: primerané oblečenie a tichý pohyb v chráme.
  • Vhodné pre: krátku zastávku cestou pod Tatry, záujemcov o sakrálne umenie.

Páči sa vám toto miesto?

Počasie na mieste

  • dnesOblačno3°-3°
  • zajtraVýdatné zrážky · 3.8 mm4°-2°
  • po 16.11.Slabý dážď · 2 mm4°2°
  • ut 17.11.Slabý dážď · 3.8 mm3°0°
  • st 18.11.Slabý dážď · 1.6 mm6°4°

Na vonkajšiu návštevu si radšej vyberte deň bez zrážok.

Zdroj: MET Norway, licencia CC BY 4.0. Hodinové dáta sme zhrnuli na denné.

Kontakt

Adresa
Telefón
E-mail

Doplňujúce informácie a špecifikácie

Architektonický sloh
Klasicizmus (na got. základoch zo 14. stor.)
Obdobie / Rok vzniku
1814 (goticky základ 14. stor.)
Pamiatka UNESCO
Nie