Na lúke uprostred obce Gánovce pri Poprade stojí nenápadná travertínová kopa, z ktorej v roku 1926 vybrali robotníci kameň v tvare mozgu. Bol to prirodzený odliatok mozgovej dutiny neandertálca starý približne 150-tisíc rokov – prvý dôkaz, že praveký človek žil aj pod Tatrami. Dnes sa po lokalite Hrádok prejdete za dvadsať minút, prečítate si príbeh nálezu na informačných tabuliach a medzi travertínmi objavíte objekty z prírodných materiálov, ktoré z určitého uhla pripomínajú zvieratá, kostry a praveké príbytky.
História a archeologický výskum
Objavený kameň pripomínal skamenený mozog - v skutočnosti išlo o prirodzený odliatok mozgovej dutiny, ktorý vznikol po rozpade lebky neandertálca zaliatej minerálnymi usadeninami travertínu. Vek nálezu sa odhaduje na približne 150-tisíc rokov. Nálezca, majster Koloman Koki, ho predal pražskému múzeu, no pri úprave poškodil pôvodné okolie nálezu. Vedecká obec sa o objave dozvedela už v roku 1933, plné uznanie však prišlo až po druhej svetovej vojne – v roku 1950 medzinárodný tím vedcov potvrdil, že ide skutočne o pozostatky neandertálca. Nález vyvrátil dovtedajšie presvedčenie, že sa na našom území praveký človek vôbec nevyskytoval, a zaradil Gánovce medzi kľúčové paleontologické lokality strednej Európy. Výskum travertínovej kopy priniesol aj ďalšie zaujímavé nálezy vrátane bronzovej dýky so zlatom vykladanou rukoväťou pochádzajúcej z Blízkeho východu, ktorá dokladá prekvapivo ďaleké obchodné kontakty vtedajšieho obyvateľstva regiónu.
