Desať minút pohodlnou cestou od parkoviska v Podčičve a ste na vápencovom brale nad Ondavou, kde stál hrad, v ktorom sa zapisovali najväčšie klamstvá Zemplína. Hrad Čičva nad obcou Sedliská pri Vranove nad Topľou je dnes zakonzervovaná zrúcanina, ktorú obnovuje miestne občianske združenie. Krátky prístup a včelársky náučný chodník z neho robia ideálny výlet s malými deťmi.
História a zaujímavosti
V roku 1270 daroval kráľ Štefan V. majetok Čičva Reynoldovi, predkovi rodu Rozgoňovcov, za služby korune. Hrad postavili pravdepodobne jeho synovia v rokoch 1309 – 1316 a strážil takzvanú Poľskú bránu (Porta Polonica) – cestu smerom na Humenné a do Poľska. Najstaršia zmienka pochádza z roku 1316, keď kastelán Mikuláš Peres ubránil hrad pred útokom Petra, syna Petenu; prišiel pri tom o ľavú ruku a za odmenu dostal panstvo Tuzsér.
V roku 1527 hrad vyhorel pri dobytí vojskom Jána Zápoľského. V roku 1575 sa stal súčasťou vena pri sobáši Františka Nádašdyho s Alžbetou Báthoryovou a v roku 1610 ho dostala ich dcéra Katarína, keď sa vydala za Juraja III. Drugetha. Drugethovci hrad výrazne rozšírili a uložili v ňom archív Zemplínskej stolice. V roku 1684 ho dobyli Tököliho vojská a posledného Drugetha Žigmunda popravili. Okolo roku 1704 hrad obsadili a opravili Rákociho povstalci. V roku 1711 ho gróf František Barkóci bez boja vydal cisárskym a generál Laucken ho dal zbúrať.










