Na východnom svahu hradného vrchu pod zrúcaninou hradu Čičva v miestnej časti Podčičva (obec Sedliská) stojí monumentálna jednopodlažná stavba, ktorá púta pozornosť každého návštevníka smerujúceho na hrad. Dlhé roky sa v regióne tradovalo, že ide o starobylú kryptu ukrývajúcu pozostatky slávneho šľachtického rodu. Historické fakty a výskumy však odhaľujú úplne iný, mimoriadne zaujímavý príbeh.
Mýty verzus realita: Prázdne mauzóleum
Všeobecné povedomie často vykresľuje objekt ako tajomné miesto posledného odpočinku aristokratov, no skutočnosť je odlišná:
-
Prázdny interiér: Hoci bola budova vybudovaná ako rodinná hrobka pre príslušníkov rodov Barkóczy a Hadik-Barkóczy, nikdy v nej nikto nebol pochovaný. Objekt nebol nikdy reálne využitý na pohrebné účely.
-
Kde v skutočnosti odpočívajú páni Čičvy: Poslední majitelia hradu a panstva nenašli večný pokoj v honosnej hrobke, ale na miestnom cintoríne hneď vedľa nej.
-
Pochovaní členovia rodu: Na priľahlom cintoríne sú pochovaní gróf Ján Barkóczy, jeho manželka Antónia Szirmay, ich jediná dcéra Helena (Ilona) Hadik-Barkóczy a dedič rodových majetkov gróf Andrej (Endre) Hadik-Barkóczy.
Technologický unikát z liateho betónu
Mnohí návštevníci považujú objekt za kamennú stavbu z obdobia romantizmu 19. storočia, architektonická a materiálová pravda je však oveľa modernejšia:
-
Rok výstavby: Objekt bol postavený až v roku 1909.
-
Revolučný materiál: Celá stavba je zhotovená z vysokokvalitného liateho betónu, čo z nej robí pravdepodobne najstarší celocementový (monolitický betónový) objekt na území Slovenska.
-
Klasicistické prvky: Architektúra nesie výrazné neoklasicistické prvky. Vstup tvorí monumentálna predsieň s dórskymi stĺpmi a trojuholníkovým tympanónom v priečelí.
-
Členenie fasády: Fasáda stavby je po stranách dekorovaná slepými arkádami a celkovo je presvetlená ôsmimi oknami.
Netradičný osud v 20. storočí
Fakt, že priestor nebol posvätený skutočným pohrebom, viedol v moderných dejinách k bizarným pokusom o jeho využitie:
-
Tanečné zábavy za socializmu: Počas druhej polovice 20. storočia slúžili priestory prázdnej hrobky ako netradičné zázemie pre dedinské tanečné zábavy a diskotéky.
-
Podnikateľské zámery: Po roku 1989 sa objavili plány premeniť nevyužívanú historickú budovu na štýlovú reštauráciu alebo vinotéku, ku ktorých realizácii však nedošlo.
-
Súčasnosť: Dnes je objekt zabezpečený, tvorí neoddeliteľnú súčasť náučného areálu Čičvianskeho hradného vrchu a slúži ako atraktívna historicko-technická zastávka na turistickej trase.
