Lomnický štít patrí k najznámejším štítom Vysokých Tatier a zároveň je tretím najvyšším vrchom Slovenska. Vypína sa do výšky 2634 m n. m. nad Skalnatým plesom, približne 15 km severne od Popradu, na juhovýchodnom okraji Tatier v katastri mesta Vysoké Tatry. Ak druhý najvyšší vrch Tatier, Gerlachovskú vežu, budeme považovať za súčasť masívu Gerlachovský štít, potom môžeme Lomnický štít považovať za druhý najvyšší štít Tatier.
História a pôvod mena
V ľudovom podaní niesol vrch dávno pred svojím dnešným menom prezývku Dedo. Nemeckí kolonisti spod Tatier ho volali aj Vater (Otec). Prvý zaznamenaný pokus o výstup pravdepodobne uskutočnil v druhej polovici 18. storočia kežmarský obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry, ktorý so svojou rodinou v týchto končinách hľadal zlato. Prvý doložený turistický výstup vykonal 16. augusta 1793 anglický cestovateľ a prírodovedec Robert Townson. Z Malej Studenej doliny vystúpil so sprievodcami cez Lomnické sedlo a na vrchole svojím ortuťovým barometrom určil výšku štítu s obdivuhodnou presnosťou – pozoruhodný výsledok na svoju dobu. Prvý zimný výstup uskutočnili až v roku 1891 Theodor Wundt a vodca Jakub Horvay. Dnešný názov Lomnický štít sa ustálil až v prvej polovici 19. storočia, keďže štít ležal v rozsiahlom chotári obce Veľká Lomnica, po ktorej dostal meno.
Lanovka a vedecké pracoviská na vrchole
Hoci na vrchol nevedie turistická značkovaná trasa a samostatný výstup je možný len v sprievode horského vodcu (najčastejšie klasickou cestou z Lomnického sedla, nazývanou Emericiho nárek), vďaka visutej lanovke zo Skalnatého plesa je najnavštevovanejším tatranským štítom. Výstavba lanovkového spojenia z Tatranskej Lomnice sa začala v roku 1936, úsek zo Skalnatého plesa na štít bol dokončený v roku 1940 a svojím voľným rozpätím a prevýšením patril medzi svetové unikáty; jeho výstavba si vyžiadala aj životy dvoch robotníkov. Pravidelná prevádzka pre verejnosť sa začala v decembri 1941. Na vrchole tak môžete stráviť maximálne asi 50 minút. Okrem pracoviska Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktoré tu prevádzkuje najvyššie položenú meteorologickú stanicu na Slovensku (v prevádzke od roku 1940), sú v budove umiestnené ďalšie tri pracoviská: Tatranské lanové dráhy s bufetom, Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice, ktorý pomocou neutrónového monitora meria dopad kozmického žiarenia, a Astronomický ústav SAV Stará Lesná, ktorého vedci pomocou koronografu v kupole observatória pozorujú slnečnú korónu. Observatórium na štíte patrí medzi najvyššie položené vedecké pracoviská v Európe, jeho výstavba sa začala v roku 1957.
Podnebie a výhľad
Vrchol má drsné, studené podnebie s vysokými zimnými zrážkami. V rokoch 2000 až 2012 tu bola nameraná priemerná ročná teplota okolo −3 °C, absolútne minimum −29,2 °C (28. február 2005) a maximum 19,5 °C, namerané 1. júla 2019 – najvyššia teplota od začiatku meraní v roku 1940. Snehová pokrývka tu môže dosiahnuť aj vyše 4 metre. Skalnatý vrchol pripomínajúci trojhrannú pyramídu ponúka pri jasnom počasí kruhový výhľad na okolité tatranské doliny a štíty, Podtatranskú kotlinu, Nízke Tatry, Spišsko-gemerský kras až po pohoria v južnom Poľsku.
Praktické informácie
Vstup je spoplatnený (lístok na lanovku, prípadne aj horský vodca), prevádzka je celoročná v závislosti od počasia, presné otváracie hodiny odporúčame overiť na www.vt.sk. Parkovať možno pri Tatranskej Lomnici, odkiaľ je dostupná aj verejná doprava. Cesta lanovkou je nenáročná, avšak samostatný výstup s horským vodcom (napr. cez Medené lávky či Gypsyho ferratu) patrí medzi náročnejšie tatranské výstupy a je vhodný len pre skúsených a fyzicky zdatných turistov.
Tipy na výlety v okolí
Návštevu Lomnického štítu možno spojiť s prehliadkou Skalnatého plesa, odkiaľ lanovka vychádza, alebo s výletom na neďaleký Slavkovský štít. Obľúbené sú aj prechádzky okolo Tatranskej Lomnice a výlet lanovkou na Hrebienok nad Starým Smokovcom.
Foto: Michaela Patzová (1.), Jarmila Pancuráková (2. - 12.)
