Za necelých desať minút v kabínke lanovky zo Skalnatého plesa (1 751 m) na vrchol vo výške 2 634 m – a potom 50 minút na treťom najvyššom vrchu Slovenska s kávou v najvyššie položenom bufete krajiny a kruhovým výhľadom od Gerlachu po poľské Beskydy. Lomnický štít je jediným tatranským vrcholom nad 2 600 m, na ktorý sa dostane každý bez horolezeckých skúseností; vypína sa nad Skalnatým plesom približne 15 km severne od Popradu, na juhovýchodnom okraji Tatier.
História a pôvod mena
V ľudovom podaní niesol vrch dávno pred svojím dnešným menom prezývku Dedo. Nemeckí kolonisti spod Tatier ho volali aj Vater (Otec). Prvý zaznamenaný pokus o výstup pravdepodobne uskutočnil v druhej polovici 18. storočia kežmarský obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry, ktorý so svojou rodinou v týchto končinách hľadal zlato. Prvý doložený turistický výstup vykonal 16. augusta 1793 anglický cestovateľ a prírodovedec Robert Townson. Z Malej Studenej doliny vystúpil so sprievodcami cez Lomnické sedlo a na vrchole svojím ortuťovým barometrom určil výšku štítu s obdivuhodnou presnosťou – pozoruhodný výsledok na svoju dobu. Prvý zimný výstup uskutočnili až v roku 1891 Theodor Wundt a vodca Jakub Horvay. Dnešný názov Lomnický štít sa ustálil až v prvej polovici 19. storočia, keďže štít ležal v rozsiahlom chotári obce Veľká Lomnica, po ktorej dostal meno.
Lanovka a vedecké pracoviská na vrchole
Hoci na vrchol nevedie turistická značkovaná trasa a samostatný výstup je možný len v sprievode horského vodcu (najčastejšie klasickou cestou z Lomnického sedla, nazývanou Emericiho nárek), vďaka visutej lanovke zo Skalnatého plesa je najnavštevovanejším tatranským štítom. Výstavba lanovkového spojenia z Tatranskej Lomnice sa začala v roku 1936, úsek zo Skalnatého plesa na štít bol dokončený v roku 1940 a svojím voľným rozpätím a prevýšením patril medzi svetové unikáty; jeho výstavba si vyžiadala aj životy dvoch robotníkov. Pravidelná prevádzka pre verejnosť sa začala v decembri 1941. Okrem pracoviska Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktoré tu prevádzkuje najvyššie položenú meteorologickú stanicu na Slovensku (v prevádzke od roku 1940), sú v budove umiestnené ďalšie tri pracoviská: Tatranské lanové dráhy s bufetom, Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice, ktorý pomocou neutrónového monitora meria dopad kozmického žiarenia, a Astronomický ústav SAV Stará Lesná, ktorého vedci pomocou koronografu v kupole observatória pozorujú slnečnú korónu. Observatórium na štíte patrí medzi najvyššie položené vedecké pracoviská v Európe, jeho výstavba sa začala v roku 1957.
