Keď po strmom výstupe popod Žltú stenu konečne vyjdete nad skalný prah, prvé, čo vás privíta, je pokojná hladina medzi balvanmi a kúsok nad ňou kamenná Téryho chata. Nižné Spišské pleso je jedným z piatich Spišských plies v Malej Studenej doline vo Vysokých Tatrách, na trase k Téryho chate. Leží vo výške približne 2 000 m n. m. a je najnižšie položeným plesom celej skupiny – pre väčšinu turistov teda prvým zo „spišskej päťky“, ktoré uvidia.
Príroda a vznik plesa
Malá Studená dolina je asi 4 km dlhá, typicky stupňovitá ľadovcová dolina. Jej jednotlivé terasy oddeľujú skalné prahy – dolný, nazývaný Schodíky, s Obrovským vodopádom, a horný, približne 200 m vysoký prah Jazerná stena. Nad ním sa otvára Kotlina Piatich spišských plies, ktorú uzatvára masív Ľadového štítu (2 627 m).
Nižné Spišské pleso leží v malej kotlinke západne od Téryho chaty. Podľa meraní pracovníkov TANAP zo 60. rokov 20. storočia má plochu približne 0,71 ha, rozmery zhruba 145 × 86 m a hĺbku okolo 4,2 m. Spolu s ním tvoria skupinu Veľké, Prostredné, Malé a Vyšné Spišské pleso.
Pôvod názvu
Názov Päť Spišských plies presne vystihuje počet plies, ktoré tvoria výraznú skupinu, a zároveň ich polohu na území historickej Spišskej župy. Nemci ich nazývali Zipser Fünfseen alebo Kohlbacher Fünfseen, Maďari Kis-tarpataky Öttó a Poliaci Pięć Stawów Spiskich. V poľských prameňoch sa Nižné pleso označuje aj ako Dolné Spišské pleso.
Téryho chata
Hneď nad plesom stojí Téryho chata (2 015 m) – najvyššie položená celoročne otvorená horská chata vo Vysokých Tatrách. Postavili ju v roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho a od začiatku nesie meno lekára a propagátora tatranskej turistiky Edmunda Téryho (1856 – 1917), ktorý ako prvý vystúpil na Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877). Počas Slovenského národného povstania tu slovenskí vysokoškoláci – horolezci ukrývali poľských odbojárov a utečencov zo zajateckých táborov.
