Ut – So; apríl – október 9:00 – 17:00, november – marec 8:00 – 16:00; Po, Ne a štátne sviatky zatvorené
Možnosť platby
Platobná karta a hotovosť
Časová náročnosť
1-2 hodiny
Možnosť online rezervácie
Nie
Článok
Kone krúžiace v obrovskom drevenom gápli, dubové nádrže na soľanku zbité bez jediného klinca a mohutný sklad soli – tak sa v Prešove kedysi získavala soľ. Múzeum Solivar v rovnomennej mestskej časti je jediným na Slovensku zachovaným nadzemným komplexom budov, ktoré dokumentujú stáročia trvajúcu ťažbu a spracovanie soli. Súbor sedemnástich pamiatkových objektov je od roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a patrí medzi technicky najvýznamnejšie industriálne pamiatky strednej Európy.
História a technika
Ťažba soli v Solnej Bani sa datuje už od roku 1571, keď sa pod vedením správcu Wolfganga Styxa podarilo po dvojročnej námahe prekopať sa k ložisku kamennej soli – na tomto mieste vznikla neskôr známa šachta Leopold, nazývaná aj Cisárska jama, ktorá dosahovala hĺbku až 155 metrov. Prelomovým bol rok 1752, keď soľanka zaplavila hlavnú banskú šachtu a znemožnila ďalšiu hlbinnú ťažbu. Namiesto nej sa soľanka začala čerpať v koženom mechu pomocou koní a volov zapriahnutých do gápľa – konského čerpacieho zariadenia, ktoré patrilo medzi najväčšie a najstaršie svojho druhu v strednej Európe a dodnes je funkčné. Získaná soľanka sa zahusťovala v drevených várkach v soľnej várni František, spustenej 14. novembra 1800, a jej mladšej dvojičke, várni Ferdinand z roku 1806. Vzniknutá soľ sa skladovala v mohutných drevených nádržiach zvaných četerne z roku 1815, postavených bez jediného železného klinca, a napokon v rozsiahlom murovanom sklade soli, dobudovanom okolo roku 1825. Dva ničivé požiare – v roku 1819 aj v roku 1986 – poškodili várňu a sklad soli, no obnova skladu bola dokončená v roku 2016 vďaka investícii vo výške 3,8 milióna eur, čiastočne financovanej aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Čo tam nájdete
Expozícia, ktorú spravuje Slovenské technické múzeum Košice, návštevníkom priblíži celý proces ťažby a spracovania soli – od čerpania nálevu gápľom cez várenie v soľnej várni až po skladovanie hotovej soli. Súčasťou areálu je aj soľná jaskyňa, ktorej klíma sa využíva na liečbu chorôb dýchacích ciest a alergií, možno ju navštíviť aj samostatne. Areál pozostáva z viacerých okruhov, ktoré je možné kombinovať podľa záujmu – hlavná expozícia, sklad soli a soľná jaskyňa majú oddelené vstupné. Súčasťou pamiatky je aj klopačka, ktorou sa v minulosti zvolávali baníci do práce.
Zaujímavosti
Dubové drevo použité na stavbu solivarských objektov pochádzalo z neďalekej obce Kokošovce, z rovnakej dubiny, z akej sa vraj čerpalo drevo aj na stavbu lodí Krištofa Kolumba. V četerniach sa dodnes nachádza vyše dvestoročný vyrytý latinský nápis. Solná baňa mala od roku 1799 dokonca vlastnú samosprávu udelenú cisárom Františkom II., ktorá jej obyvateľov vyňala spod zemepanských súdov a oslobodila od vojenských povinností. Dnešná mestská časť Solivar vznikla zlúčením troch samostatných obcí – Soľnej Bane, Soľnohradu a Šváb – až v roku 1970.
Ako sa tam dostať
Solivar leží na severovýchodnom okraji Prešova, dobre dostupný mestskou hromadnou dopravou z centra mesta aj autom po štátnej ceste smerom na Košice. Priamo v areáli je možnosť parkovania.
Praktické informácie
Otváracie hodiny: celoročne od utorka do soboty, v pondelok, nedeľu a počas štátnych sviatkov je zatvorené; od apríla do októbra je otvorené o hodinu dlhšie.
Vstup: spoplatnený, hlavná expozícia, sklad soli a soľná jaskyňa majú samostatné vstupné; existujú zvýhodnené rodinné a skupinové ceny.
Skupiny: skupiny nad 15 osôb je vhodné nahlásiť vopred.
