Bukové pralesy zapísané v UNESCO, vrchol, na ktorom stojíte naraz na Slovensku, v Poľsku a na Ukrajine, voľne žijúce zubry a nočná obloha s Mliečnou dráhou od obzoru po obzor – Národný park Poloniny je najvýchodnejší a najodľahlejší národný park Slovenska. Z Novej Sedlice, najvýchodnejšej slovenskej obce, sa na trojmedzie na Kremenci dostanete pešo cez prales Stužica.
Príroda a charakteristika
Národný park bol vyhlásený 1. októbra 1997 v Bukovských vrchoch na rozlohe 29 805 ha s ochranným pásmom 10 973 ha; od roku 1993 je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, ktorá sa po pripojení ukrajinských území v roku 1999 stala prvou trojstrannou biosférickou rezerváciou na svete; v roku 1998 získal park Diplom Rady Európy. Názov pochádza od polonín – trávnatých lúk na hrebeňoch nad hornou hranicou lesa. Najvyšším bodom je Kremenec (1 210 m n. m.) na trojmedzí Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
Prevládajúcim lesom sú bučiny. Národné prírodné rezervácie Stužica, Havešová a Rožok sú od 28. júna 2007 súčasťou svetového dedičstva UNESCO ako Karpatské bukové pralesy. V decembri 2004 tu z aklimatizačnej ohrady v zaniknutej obci Ruské vypustili prvé zubry hrivnaté – Poloniny sú dnes jediným miestom na Slovensku s voľne žijúcou populáciou tohto najväčšieho európskeho suchozemského cicavca; jedno stádo žije nad vodárenskou nádržou Starina, druhé sa pohybuje medzi Osadným, Hostovicami a Pčoliným. Okrem zubra tu žije medveď, vlk a rys. Pre minimálne svetelné znečistenie bol 3. decembra 2010 vyhlásený Park tmavej oblohy Poloniny, prvá oblasť tmavej oblohy na Slovensku a najtmavšie miesto krajiny.
Najznámejšie trasy
- Kremenec z Novej Sedlice: značeným chodníkom cez prales Stužica na trojmedzie; na vrchole hraničný kameň a výhľad na Bieszczady. Späť rovnakou cestou alebo hrebeňom po červenej.
- Hrebeň polonín: z Kremenca po červenej (pozdĺž hranice s Poľskom) cez Ďurkovec a Riabu skalu na Ruské sedlo, celodenná túra po lúkach s najširšími výhľadmi parku.
- Riaba skala z Runiny: značeným chodníkom na skalnatý vrchol s pohľadom na Starinu.
- Havešová: náučný chodník z obce Kalná Roztoka k okraju pralesa, nenáročné.
Ako sa tam dostať
Východiskom je Snina (vlak z Humenného), odkiaľ vedie cesta cez Stakčín popri Starine do Uliča a Novej Sedlice; premiestnite sa autom alebo autobusom zo Sniny. Do Runiny a Ruského sa odbočuje v Stakčíne, do Kalnej Roztoky a Topole z cesty na Ulič. Park nemá žiadne lanovky ani strediská; infraštruktúru tvoria obecné penzióny a chaty.
Praktické informácie
- Vstup: voľný, bez vstupného.
- Hranice: hrebeňový chodník vedie po slovensko-poľskej hranici a prechádza sa voľne; prechod na ukrajinskú stranu je zakázaný, Kremenec je hraničný bod – na ukrajinské územie nevstupujte.
- Starina: okolie vodárenskej nádrže Starina (zásobáreň pitnej vody) je uzavreté, kúpanie aj vstup k brehom sú zakázané.
- Pravidlá: pohyb len po značených chodníkoch; oheň len na vyhradených ohniskách alebo do 10 m od existujúcich stavieb. Stretnutie so zubrami nie je nebezpečné, ak ich pozorujete z diaľky a nepribližujete sa.
- Sezóna: zvyčajne máj až október; v zime je hrebeň bez stôp a cesty do odľahlých obcí môžu byť neudržiavané.
- Psy: na vôdzke.
- Zásoby: na hrebeni nie sú chaty ani voda, jediný obchod je v Uliči a Novej Sedlici; signál mobilu v dolinách chýba.
- Nočná obloha: najlepšie pozorovanie pri novom mesiaci; hory tienia svetlá okolitých miest a Mliečna dráha je viditeľná voľným okom.
