Na úplnom odľahlom východe Slovenska, v mieste, kde sa naša krajina ticho a pokojne dotýka hraníc Poľska a Ukrajiny, leží Národný park Poloniny. Toto územie je skutočným a nefalšovaným koncom civilizovaného sveta v tom najlepšom možnom zmysle slova. Ak hľadáte miesto s tou najnižšou koncentráciou ľudí, kde nehučia autá, nesvietia neónové reklamy a často ani vôbec nefunguje signál mobilných telefónov, Poloniny vás privítajú s otvorenou náručou. Táto krajina je definíciou absolútneho pokoja, kde prastaré, bukové pralesy a hviezdnatá obloha ponúkajú ten najhlbší druh psychohygieny, aký si moderný človek vôbec dokáže predstaviť.
Klenot východu a storočné pralesy pod ochranou UNESCO
Národný park Poloniny bol oficiálne vyhlásený v roku 1997. Jeho názov je odvodený od východoslovenského a rusínskeho slova "polonina", čo označuje nádherné, široké a trávnaté horské lúky, ktoré sa rozprestierajú priamo na hlavných, tiahlych hrebeňoch tohto inak husto zalesneného pohoria (Bukovských vrchov). Najväčším a najcennejším pokladom tohto územia sú však jeho lesy. Nachádzajú sa tu rozsiahle komplexy Karpatských bukových pralesov (lokality ako Stužica, Rožok či Havešová), ktoré sú pre svoj obrovský, globálny a ekologický význam prísne zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. V týchto lesoch sa už dlhé stáročia netaží drevo a nezasahuje do nich žiadna ľudská ruka – staré, obrovské stromy tu prirodzene rastú, dožívajú a padajú k zemi, čím tvoria dokonalý, životodarný a uzavretý kruh života.
Čo v tomto divokom a tichom kraji zažijete
Poloniny odmeňujú návštevníkov predovšetkým pocitom nedotknutej rozľahlosti a veľmi špecifickou a útulnou regionálnou kultúrou v podhorí:
- Hrebeň polonín: Nádherné a mäkké hôľne vrcholy ako Kremenec (trojmedzie troch štátov), Ďurkovec či Jarabá skala, z ktorých je počas jasných dní vidieť nekonečné more ukrajinských i poľských hôr.
- Karpatské drevené cerkvi: V malých, izolovaných podhorských dedinkách po okraji parku (napríklad v Uliči, Topoli či Ruskom) stoja prekrásne a mimoriadne tiché drevené gréckokatolícke a pravoslávne chrámy bez použitia jediného klinca.
- Vodná nádrž Starina: Obrovská vodná plocha ležiaca na okraji chráneného územia, ktorá pre svoju prísnu ochranu (ako zásobáreň pitnej vody) pôsobí ako neporušené horské pleso.
- Park tmavej oblohy: Jedno z vôbec najfascinujúcejších miest v národnom parku, určené pre večerné zastavenie sa a pohľad do hlbokého vesmíru.
Návrat kráľa pralesov a dokonalá nočná tma
Z hľadiska fauny sú Poloniny obrovským príbehom nádeje. Vďaka záchranným a mimoriadne úspešným medzinárodným programom sa sem totiž podarilo po stáročiach voľne vrátiť zubra hrivnatého – nášho najväčšie voľne žijúceho suchozemského cicavca. Pri opatrných a tichých prechádzkach, najmä v skorých ranných hodinách, je tu možné v miere pozorovať tieto obrovské, rešpekt budiace, no plaché stvorenia v ich prirodzenom, hustom pralesnom prostredí.
Lokalita sa však preslávila ešte jedným nevídaným a veľmi uvoľňujúcim fenoménom. Nachádza sa tu vôbec prvý Park tmavej oblohy na Slovensku. Keďže v okolí desiatok kilometrov neexistujú žiadne veľké mestá, nedochádza tu takmer k žiadnemu svetelnému znečisteniu (smogu). Návštevníci tu počas jasných nocí môžu zažiť úžasnú a liečivú terapiu pohľadom na dokonale čiernu oblohu s takmer hmatateľnou, žiarivou Mliečnou dráhou a tisíckami hviezd, ktoré v mestách už dávno zanikli.
Balzam pre unavenú myseľ a tiché putovanie
Návšteva Polonín nie je vôbec len o turistike, je to v prvom rade o úplnom "vypnutí". Putovanie po mäkkých trávnatých hrebeňoch je po zdolaní počiatočného lesného výstupu plynulé a nezaťažujúce. Absencia preplnených chát a stoviek turistov okolo vás znamená, že tu dokážete počúvať vlastný dych a zvuk šumiacich listov. Prechádzka starobylým, tmavým bukovým pralesom napĺňa človeka obrovskou dávkou pokory a pokoja, ktorá dlhodobo a veľmi pozitívne pretrváva v pamäti aj po návrate domov do bežného dňa.
