Osturňa v Zamagurí pri Kežmarku je najväčšou pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry na Slovensku so 157 chránenými objektmi a živou goralskou tradíciou.
Deväť kilometrov dreveníc s modro maľovanými škárami, terasovité políčka na stráňach a za nimi hrebeň Belianskych Tatier – Osturňa je rozsiahla podhorská obec v Zamagurí v okrese Kežmarok, tesne pri štátnej hranici s Poľskom. So zastavanou časťou dlhou vyše deväť kilometrov patrí Osturňa medzi vôbec najdlhšie obce na Slovensku a jej pamiatková rezervácia je najväčšou svojho druhu u nás. Nejde pritom o umelo vytvorené múzeum, ale o autentický „živý skanzen“, v ktorom plynie bežný život, podobne ako v Čičmanoch, Vlkolínci či Podbieli.
História
Obec bola založená v roku 1593 z iniciatívy Juraja Horvátha, majiteľa neďalekého nedeckého panstva, formou takzvanej lazovej kolonizácie valašským obyvateľstvom, ktoré staršie listiny z rokov 1562 a 1567 označujú ako Rutheni – Rusíni. Osturňa sa tak stala najzápadnejším rusínskym osídlením na Slovensku a dodnes sa väčšina jej obyvateľov hlási ku gréckokatolíckej cirkvi. Pôda bola vtedy rozdelená na rovnaké pozdĺžne diely – takzvané zárubky čiže lazy s rozlohou okolo 35 ha, ktoré sa tiahli od hranice k hranici chotára; každý osadník si smel postaviť dom len na svojom lazu, čím vzniklo charakteristické reťazové osídlenie. Keďže tunajší súkromne hospodáriaci roľníci neboli v socialistickom období skolektivizovaní, zachovali sa v katastri obce dodnes aj typické terasovité políčka, ktoré dotvárajú jedinečný krajinný ráz Osturne.
Tradičná architektúra a goralské usadlosti
V tejto rázovitej obci sa zachovalo 157 pamiatkovo chránených objektov, vďaka čomu si dedina udržiava svoju pôvodnú historickú atmosféru; za pamiatkovú rezerváciu bola prevažná časť zástavby vyhlásená v roku 1979. Miestni obyvatelia si dodnes vážia svoje tradície, venujú sa najmä chovu oviec a odjakživa boli chýrni ako bačovia. Pôdorys obce prirodzene kopíruje tok Osturnianskeho potoka, okolo ktorého sa rozprestiera takzvaná reťazovitá zástavba.
Hospodárske dvory sú od seba nepravidelne vzdialené a majú svoj charakteristický tvar:
Predná časť: Tvorí ju tradičný drevený zrubový dom so sedlovou strechou pokrytou šindľom, posadený na kamennej podmurovke, ktorá vyrovnáva terénne nerovnosti. Vstup vedie cez pitvor priamo do izby.
Zadná časť: Pozostáva zo stodoly s maštaľou a ďalšími hospodárskymi objektmi.
Bočné strany: Dvor uzatvárajú menšie hospodárske budovy, čím vzniká typický uzavretý priestor, často so zastrešeným vjazdom smerom do ulice.
Jedinečnosť osturnianskych dreveníc spočíva aj v ich detailoch. Pôvodní stavitelia dbali na estetiku, a preto sú rámy okien, okenice, nárožné konce brvien, ako aj samotné škárovanie medzi drevom farebne vymaľované – najčastejšie kontrastnou modrou farbou.
Sakrálne pamiatky
Takmer uprostred obce stojí gréckokatolícky neskorobarokový Chrám svätého Michala archanjela z roku 1796, ktorý bol upravovaný v prvej polovici 19. storočia. Jednoloďová stavba s polkruhovým presbytériom a predstavanou vežou s cibuľovou helmicou svojím pôdorysom pripomína dispozíciu východoslovenských drevených cerkví. V obci a jej chotári sa zachovali aj ďalšie drobné sakrálne pamiatky – drevená kaplnka svätého Kríža z roku 1898 pri hlavnej obecnej ceste a murovaná kaplnka Zosnutia presvätej Bohorodičky.
Príroda a okolie
Katastrálne územie Osturne patrí do ochranného pásma Pieninského národného parku, pričom priamo v ňom ležia dve prírodné rezervácie – Veľké Osturnianske jazero a Malé jazerá – a prírodná pamiatka Jazero. Poloha dediny zároveň poskytuje krásne a upokojujúce výhľady na hrebene Spišskej Magury a blízkych Belianskych Tatier.
Ako sa tam dostať
Osturňa leží v Zamagurí v okrese Kežmarok, pri hranici s Poľskom; autom sa do nej dostanete z Kežmarku alebo zo Spišskej Starej Vsi. Keďže dedina je dlhá vyše 9 km, oplatí sa zaparkovať pri chráme v strede obce a vybrať sa pešo alebo na bicykli.
Praktické informácie
Vstup: voľný a bezplatný, obec je prístupná celoročne – ide o živú, obývanú dedinu.
Parkovanie: v obci nie je vyhradené parkovisko, zaparkujte ohľaduplne pri ceste alebo pri chráme.
Zázemie: verejné WC v obci nenájdete, mobilný signál býva v niektorých častiach slabší.
Vhodné pre deti: áno, obcou vedie asfaltová cesta, ktorá sa dá prejsť aj s kočíkom.
Ohľaduplnosť: drevenice sú v mnohých prípadoch stále obývané, rešpektujte súkromie obyvateľov.
