Na úpätí Belianskych Tatier, v Podtatranskej brázde medzi Spišskou Magurou a Belianskymi Tatrami, leží podtatranská obec Ždiar – jedno z posledných živých centier goralskej kultúry na Slovensku. Miestna ľudová architektúra sa od zvyšku Slovenska nápadne odlišuje: zrubové domy tu zdobia pestré farby a maľované ornamenty, ktoré dodávajú obci osobitý, rozprávkový charakter.
História
Obec vznikla na začiatku druhej polovice 16. storočia, keď zemepán Juraj Horvát z Plavča na základe kopaničiarskeho práva donútil roztrúsených valašských osadníkov, aby sa usadili na vymedzených pozemkoch. Podľa tradície do vypálených lesov prišlo trinásť rodín, ktoré si územie rozdelili krížom cez potok na trinásť rovnakých lesných priesekov. Práve vypaľovanie lesa – takzvané „žiarenie“ – dalo obci jej meno. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1590, keď tu už stálo malé stále sídlisko, a osada sa postupne rozrástla do dĺžky až sedem kilometrov. Okrem hospodárenia na pôde a v lesoch sa časť obyvateľov v minulosti živila aj pašeráctvom a pytliactvom – povestný bol najmä Jonek Lysý z Javoriny, „kráľ tatranských pytliakov“, ktorý najradšej lovil kamzíky a svište.
Architektúra ždiarskych drevení
Ždiarske drevenice sa stavali z mohutného ihličnatého dreva, no goralskí stavitelia ich odjakživa zdobili osobitým spôsobom. Do konca 19. storočia išlo o jednoduché jednopriestorové domy, ktorých základom boli pôvodné pastierske a uhliarske koliby s otvoreným ohniskom – dobytok v nich v chladných dňoch prespával spolu s ľuďmi. Až po roku 1892 sa začal presadzovať priestrannejší dom sieňového a komorového typu s oknami a povalou, vhodný pre viacgeneračnú rodinu. Škáry medzi brvnami zrubu boli zatierané hlinou a následne natierané výraznou modrou farbou, čím fasáda získala charakteristický pruhovaný vzhľad, pričom vplyvom počasia drevo postupne získavalo jemný červenkastý odtieň. Okolo bielych okenných rámov a okeníc si domáce ženy tradične maľovali a dodnes maľujú farebné rastlinné ornamenty, ktoré sú v rámci slovenskej ľudovej architektúry ojedinelé. Štyri vzácne zoskupenia pôvodných ľudových stavieb v obci boli v roku 1977 vyhlásené za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry.
