Na úpätí Belianskych Tatier, v Podtatranskej brázde medzi Spišskou Magurou a Belianskymi Tatrami, leží podtatranská obec Ždiar – jedno z posledných živých centier goralskej kultúry na Slovensku. Miestna ľudová architektúra sa od zvyšku Slovenska nápadne odlišuje: zrubové domy tu zdobia pestré farby a maľované ornamenty, ktoré dodávajú obci osobitý, rozprávkový charakter.
História
Obec vznikla na začiatku druhej polovice 16. storočia, keď zemepán Juraj Horvát z Plavča na základe kopaničiarskeho práva donútil roztrúsených valašských osadníkov, aby sa usadili na vymedzených pozemkoch. Podľa tradície do vypálených lesov prišlo trinásť rodín, ktoré si územie rozdelili krížom cez potok na trinásť rovnakých lesných priesekov. Práve vypaľovanie lesa – takzvané „žiarenie“ – dalo obci jej meno. V roku 1590 tu už stálo malé stále sídlisko, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1590 a osada sa postupne rozrástla do dĺžky až sedem kilometrov. Okrem hospodárenia na pôde a v lesoch sa časť obyvateľov v minulosti živila aj pašeráctvom a pytliactvom – povestný bol najmä Jonek Lysý z Javoriny, „kráľ tatranských pytliakov“, ktorý najradšej lovil kamzíky a svište.
História a architektúra
Ždiarske drevenice sa stavali z mohutného ihličnatého dreva, no goralskí stavitelia ich odjakživa zdobili osobitým spôsobom. Do konca 19. storočia išlo o jednoduché jednopriestorové domy, ktorých základom boli pôvodné pastierske a uhliarske koliby s otvoreným ohniskom – dobytok v nich v chladných dňoch prespával spolu s ľuďmi. Až po roku 1892 sa začal presadzovať priestrannejší dom sieňového a komorového typu s oknami a povalou, vhodný pre viacgeneračnú rodinu. Škáry medzi brvnami zrubu boli zatierané hlinou a následne natierané výraznou modrou farbou, čím fasáda získala charakteristický pruhovaný vzhľad, pričom vplyvom počasia drevo postupne získavalo jemný červenkastý odtieň. Okolo bielych okenných rámov a okeníc si domáce ženy tradične maľovali a dodnes maľujú farebné rastlinné ornamenty, ktoré sú v rámci slovenskej ľudovej architektúry ojedinelé. Štyri vzácne zoskupenia pôvodných ľudových stavieb v obci boli v roku 1977 vyhlásené za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry.
Kroje a folklór
Keďže cez obec kedysi viedla dôležitá obchodná cesta zo Spišskej Belej do poľského Nového Targu, mali Ždiarčania ľahší prístup k materiálom a ich kroj sa vyvíjal bohatšie než v okolitých goralských obciach. Vydaté ženy si zdobili hlavu vyšívaným čepcom, muži nosili plátenné košele, kožuchy a najmä vyšívané vesty „serdaky“ z baranej kožušiny a klobúk „kapeľušok“ ozdobený bielymi lastúrami a orlím perom. Obec od roku 1925 pravidelne navštevoval etnograf a filmár Karel Plicka, ktorý tu okrem cenných dokumentárnych fotografií nakrútil aj scény do svojho legendárneho filmu Zem spieva. V tom istom roku tu vznikol aj prvý ľudový umelecký súbor, na ktorého tradíciu neskôr nadviazal folklórny súbor Ždiaran.
Čo tam nájdete
Jednou z najzachovalejších tradičných usadlostí v obci je Múzeum Ždiarsky dom, ktoré priblíži návštevníkom hospodársky aj kultúrny život Goralov – dobové izby so zariadením, hospodárske náradie aj ukážky tradičného odevu. Po obci sa zachovalo množstvo ďalších pestrofarebných domov, ktoré si možno prezrieť pri prechádzke hlavnou ulicou. Goralia si dodnes pri významných sviatkoch a slávnostiach oblečú tradičné, bohato vyšívané kroje a obec každoročne hostí Goralské folklórne slávnosti, na ktorých spolu vystupujú slovenské aj poľské súbory.
Ako sa tam dostať
Ždiar leží v Prešovskom kraji, priamo pri ceste spájajúcej Tatranskú Lomnicu s poľskými Pieninami cez Lysú Poľanu, len tri kilometre od hraničného priechodu do Poľska. Najpohodlnejšie je dopraviť sa autom, v obci je k dispozícii viacero parkovísk. Ždiar je dobre dostupný aj pravidelnými autobusovými spojmi z Popradu a Kežmarku.
Tipy na výlety v okolí
Návštevu obce je možné skombinovať s výletom do Belianskych Tatier alebo do Pienin, prípadne s prechodom hraničného priechodu Lysá Poľana do Poľska. V blízkosti sa nachádzajú aj lyžiarske strediská Ždiar-Strednica a Bachledova dolina s celoročným lanovým parkom, ako aj Belianska jaskyňa vzdialená približne 11 km v osade Tatranská Kotlina.
Praktické informácie
Prechádzka obcou je voľne prístupná bez obmedzení, Múzeum Ždiarsky dom má vlastné vstupné a otváracie hodiny, ktoré sa počas roka menia podľa sezóny. V obci je dostatok reštaurácií a penziónov ponúkajúcich tradičnú kuchyňu. Aktuálne otváracie hodiny múzea odporúčame overiť pred návštevou.
