Pestré goralské drevenice roztrúsené po svahoch, za nimi biele vápencové steny Belianskych Tatier – pohľad na Ždiar zhora patrí k najznámejším obrazom severného Spiša. Vyhliadka nad obcou na svahoch smerujúcich k hrebeňu Spišskej Magury nie je stavanou rozhľadňou, ale prirodzeným vyhliadkovým bodom pri turistickom chodníku, ku ktorému sa z centra obce dostanete krátkou prechádzkou aj s deťmi.
Výhľad a charakteristika
Z vyhliadky sa otvára pohľad na Ždiar ležiaci vo výške približne 895 metrov nad morom a na jeho typickú goralskú zástavbu farebných dreveníc, ktorá je od roku 1977 chránená ako pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Smerom na juh sa dvíha hrebeň Belianskych Tatier. Okolie Ždiaru tvorí prechod medzi vápencovými Belianskymi Tatrami a mierne zvlnenou Spišskou Magurou.
Belianske Tatry sú z veľkej časti od roku 1978 uzavreté pre verejnosť z dôvodu ochrany prírody a sprístupnených je len niekoľko značených trás, napríklad do Monkovej doliny alebo cez Kopské sedlo. Z vyhliadky si tak ich vápencové štíty prezriete z miesta, kam sa bežne nedostanete.
História obce Ždiar
Podľa ľudovej tradície sa obec pôvodne nazývala „Zor“ – podľa svetla z okienka chalúpky prvého osadníka v doline potoka Biela, ktoré ako jediné žiarilo v nočnej tme. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1590, hoci k jej založeniu pravdepodobne došlo už v polovici 16. storočia, keď sem prichádzali osadníci z poľskej strany Karpát – takzvaní gorali. Obec založil F. Lužinský, kastelán zemepánov Horváthovcov.
