Mäsožravá rosička, vachta trojlistá a jediné nálezisko diablika močiarneho na východe Slovenska – to všetko na rašelinisku, kde vrstva rašeliny siaha až do hĺbky deväť metrov. Na úpätí vrchu Paledovka v pohorí Busov, pri malej obci Regetovka v okrese Bardejov, leží jedno z najvzácnejších mokradí východného Slovenska – Národná prírodná rezervácia Regetovské rašelinisko. Miestni ho volajú „Stav“. Rezervácia vznikla v roku 1979, jej podmienky ochrany neskôr upravila vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Prešove z roku 2004. Má rozlohu približne 2,55 hektára, rozprestiera sa v nadmorskej výške asi 520 až 550 m a platí v nej 4. stupeň ochrany. Od roku 2013 je zároveň územím európskeho významu v sústave Natura 2000 a jej správu zabezpečuje Štátna ochrana prírody SR – Regionálne centrum ochrany prírody Prešov.
Čo chráni rezervácia
Rezervácia bola zriadená na ochranu zachovaných a ojedinelých rašelinných spoločenstiev, aké na východnom Slovensku inde nenájdete. Ide o rašelinno-slatinný biotop v zamokrenej zníženine, kde vrstva rašeliny dosahuje hrúbku až 9 metrov. Povrch tvoria najmä koberce rašelinníkov (Sphagnum) a ďalších machov, ostrice a krovité porasty vŕby popolavej s menšími skupinami jelše lepkavej.
Najväčším lákadlom pre milovníkov prírody sú vzácne rastliny. Rastie tu mäsožravá rosička, ďalej vachta trojlistá, papraď hrebenistá a vstavač májový. Mimoriadnou vzácnosťou je diablik močiarny – ide o jeho jediné nálezisko na východe Slovenska. Rašelinisko nie je „samoobslužné“: bez pravidelného kosenia a ďalších zásahov by ho postupne zarastali dreviny, preto si jeho zachovanie vyžaduje sústavnú starostlivosť ochranárov.
Zo živočíchov tu žije myšovka vrchovská, drobný hlodavec, ktorý je pozostatkom z poslednej doby ľadovej, ďalej piskor lesný, vretenica obyčajná, užovka obojková a jašterica živorodá. Periodické vody obývajú kunka žltobruchá, skokan hnedý a mlok karpatský, ktoré sa dokážu rozmnožiť za krátky čas, kým voda nevyschne.
Bobor a voda v rašelinisku
V posledných rokoch sa v najzamokrenejších častiach rezervácie usadil bobor vodný, chránený druh európskeho významu. Na potôčiku, ktorý rašelinisko napája zo západnej strany, si postavil hrádzu a tá zmenila vodný režim celej zníženiny. Tá totiž nemá trvalý prítok ani odtok – voda sa v nej prirodzene držala len po topení snehu a po výdatných dažďoch, najdlhšie v najmokrejšej časti zvanej „Jama“. Vďaka bobrej hrádzi stúpla hladina povrchovej aj podzemnej vody, čo ochranári hodnotia ako prínos: rašelinisko bolo dlhodobo ohrozené vysychaním a zarastaním a zadržaná voda mu pomáha.







