Na severovýchode Slovenska, tesne pri štátnej hranici s Poľskom, leží rusínska obec Becherov – a v nej jeden z desiatok vojnových cintorínov, ktoré po sebe zanechali kruté karpatské boje prvej svetovej vojny. Front sa touto oblasťou prehnal v zime a na jar 1915 počas takzvanej karpatskej zimnej bitky, jednej z najkrvavejších kapitol vojny na východnom fronte. Pohraničné okresy dnešného Prešovského kraja sú jediným územím Slovenska, ktoré vtedy priamo zasiahli boje – na línii od Bardejova po Sninu v nich padlo viac ako 50 000 vojakov.
História
V marci a apríli 1915 sa pri Becherove odohrali ťažké boje medzi rakúsko-uhorskými a ruskými vojskami. Ich atmosféru približujú zápisky nadporučíka Josefa Sturmbergera, veliteľa 16. roty rakúsko-uhorského 47. pešieho pluku, ktorý opísal ruský útok na zákopy práporu v sivom súmraku, keď sa v chaose boja nedalo rozoznať vlastných od nepriateľa. Počas bojov pochovávali padlých provizórne, spravidla priamo tam, kde zahynuli. Po ich skončení ich pozostatky zhromaždili na centrálnych vojnových cintorínoch – jedným z nich je aj tento v Becherove.
Miesto posledného odpočinku 111 vojakov
Vojnový cintorín leží na okraji obecného gréckokatolíckeho cintorína, za gréckokatolíckym chrámom. V 72 hroboch tu odpočíva 111 vojakov – 57 hrobov je jednotlivých, zvyšné sú spoločné. Pochovaní sú tu príslušníci rakúsko-uhorskej aj ruskej armády: 76 rakúsko-uhorských a 35 ruských vojakov. Z tých, ktorých mená sa podarilo zistiť, patrila väčšina k rakúsko-uhorskému 47. pešiemu pluku, známe je aj meno jedného ruského vojaka. Pri ostatných hroboch je možné určiť len štátnu príslušnosť pochovaných.
Pri zriaďovaní vojnových cintorínov počas prvej svetovej vojny sa vedome dbalo na to, aby vojaci znepriatelených armád odpočívali na jednom pietnom mieste – po smrti už neboli nepriateľmi a zaslúžili si rovnako dôstojný hrob. Po druhej svetovej vojne sa táto prax už nezopakovala a hroby armád sú oddelené.
Obnova a dnešná podoba
Pôvodný cintorín postupne chátral, no v rokoch 2011 až 2013 prešiel obnovou podľa dobového náčrtu a projektu architekta Ľubomíra Gramatu. Pracovali na nej členovia Klubu vojenskej histórie Beskydy spolu s obcou a dobrovoľníkmi zo Slovenska, Maďarska, Česka a Poľska. Cintorínu ponechali historický tvar, na hroby osadili drevené kríže z agátového dreva ukotvené v betónových podstavcoch. Stredom vedie kamenný chodník v tvare kríža a dominantou je centrálny pamätník z dreva a kameňa – dva a pol metra vysoký drevený kríž na kamennom podstavci. V októbri 2013 cintorín slávnostne posvätili kňazi troch cirkví. Pietne miesto je národnou kultúrnou pamiatkou.
Ako sa tam dostať
Becherov leží v severnej časti okresu Bardejov, tesne pri hranici s Poľskom. Cintorín nájdete priamo v obci pri gréckokatolíckom chráme. Verejná doprava je sem obmedzená, najpohodlnejšie je prísť autom.
Praktické informácie
Vojnový cintorín je voľne prístupný celoročne, bez vstupného. Na prehliadku stačí krátka zastávka, pokojne ju však spojte s prechádzkou po okolí. Z úcty k miestu odporúčame tiché a dôstojné správanie. Keďže ide o súčasť obecného cintorína, rešpektujte aj pozostalých, ktorí tu navštevujú hroby svojich blízkych.
Tipy na výlety v okolí
- Náučná lokalita Becherov – Konieczna – z parkoviska nad obcou pri štátnej hranici vedie značená trasa (približne 3 km) na pohraničný vrch Dujava k vojnovému cintorínu č. 46 Konieczna už na poľskej strane. Pochovali tu 168 rakúsko-uhorských a 135 ruských vojakov a autorom pietneho miesta je slovenský architekt Dušan Samuel Jurkovič, ktorý počas vojny projektoval vojnové cintoríny v oblasti Żmigródu. Jeho životu a dielu sú venované informačné panely.
- Pamätník slovinským vojakom – v Becherove stojí od roku 2024 pamätník slovinským vojakom, ktorí v radoch rakúsko-uhorskej armády bojovali v Karpatoch v rokoch 1914/1915.
- Chrámy v Becherove – gréckokatolícky chrám z roku 1847 a pravoslávny chrám z roku 1923 s prvkami staroruského baroka.
- NPR Becherovská tisina – národná prírodná rezervácia chrániaca najväčší výskyt tisu obyčajného vo flyšovej oblasti Karpát.
- Ďalšie vojnové cintoríny z oboch svetových vojen v okolí, napríklad v Zborove, a historický Bardejov zapísaný v zozname UNESCO.
