Stačí sa presunúť pár minút od rušného centra Popradu a ocitnete sa v celkom inom svete – medzi meštianskymi domami s vysokými šindľovými strechami, pri gotickom kostole a renesančnej zvonici. Spišská Sobota, dnes mestská časť Popradu, si ako máloktoré spišské mesto zachovala stredoveký pôdorys aj celistvú zástavbu námestia a patrí k najlepšie zachovaným stredovekým mestským súborom na Slovensku. V kostole sv. Juraja nájdete oltár majstra Pavla z Levoče z roku 1516 a celá mestská časť bola v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
História
Dejiny Spišskej Soboty sú takmer totožné s Popradom – prvá písomná zmienka pochádza z roku 1256, keď sa v listine kráľa Bela IV. spomína ako Forum Sabbathe, teda „sobotný trh“. Vďaka svojej výhodnej polohe sa totiž Spišská Sobota vyvinula na trhové mesto (odtiaľ aj názov) a po príchode nemeckých kolonistov odvážne konkurovala takým centrám Spiša, akými vtedy boli Levoča a Kežmarok. V dejinách patrila k najvýznamnejším hornospišským mestám.
V roku 1412 sa spolu s ďalšími spišskými mestami ocitla v poľskom zálohu, v ktorom zostala až do roku 1772. V roku 1567 získalo mesto jarmočné právo. Bola centrom cechov (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky), obchodu aj kultúrneho života – už v roku 1821 tu fungovalo kníhkupectvo. V Uhorsku bola okresným mestom Spišskej stolice, od roku 1876 sídlom okresného úradu a súdu. Postupne ju však prerástol susedný Poprad a v roku 1946 sa Spišská Sobota stala jeho súčasťou.
Zo Spišskej Soboty pochádzal aj barokový sochár Ján Brokoff (1652 – 1718), ktorý neskôr pôsobil v Prahe a je autorom sochy sv. Jána Nepomuckého na Karlovom moste.
Čo uvidíte
Centrum Spišskej Soboty tvorí lievikovité Sobotské námestie so zvonicou, Mariánskym stĺpom a neskororománskym rímskokatolíckym farským kostolom svätého Juraja z roku 1273. V roku 1464 bol prestavaný v gotickom slohu, začiatkom 16. storočia pribudla na severnej strane Kaplnka sv. Anny so sakristiou. Najväčším pokladom interiéru je neskorogotický krídlový hlavný oltár z roku 1516 od majstra Pavla z Levoče, autora najvyššieho gotického dreveného oltára na svete v Levoči. V kostole sa nachádza aj vyrezávaný organ z roku 1662, široký 780 cm, ktorý má 814 píšťal, a spolu 6 oltárov.
Hneď vedľa kostola stojí renesančná zvonica z konca 16. storočia – je jednou z dvanástich renesančných zvoníc na Slovensku a zároveň najväčšou z nich. Na námestí nájdete aj barokovú sochu Immaculaty.
Stojí tu aj dom, v ktorom bol ubytovaný kráľ Matej Korvín. Na jeho počesť je tu osadená pamätná tabuľa. Na opačnom konci námestia stojí klasicistický evanjelický kostol z roku 1777, vstavaný do radovej zástavby domov. Pomedzi renesančné domy vedie od kostola úzka ulička k starodávnemu cintorínu. Pri prechádzke si všímajte typické spišské meštianske domy s vysokými strechami a vystupujúcimi odkvapmi, ktoré sú obzvlášť nápadné na bývalých garbiarskych domoch.
Zaujímavosti
- Pôvodný latinský názov Forum Sabbathe prezrádza, že hlavným životným rytmom mesta boli sobotné trhy.
- Kráľ Matej Korvín našiel v Spišskej Sobote útočisko v roku 1474 – pripomína to pamätná tabuľa na dome, kde prenocoval.
- Pokojné námestie s reštauráciami a penziónmi v obnovených domoch je obľúbeným miestom na večernú prechádzku po výlete do Tatier.
Praktické informácie
- Vstup: námestie je voľne prístupné kedykoľvek; prehliadky kostola sv. Juraja sú možné v určených hodinách v letnej sezóne alebo po dohode s farským úradom, vstupné do kostola je dobrovoľné.
- Doprava: Spišská Sobota leží na severovýchodnom okraji Popradu, z centra mesta je to pešo približne 2 km, dostanete sa sem aj mestskou hromadnou dopravou.
- Parkovanie: priamo na Sobotskom námestí alebo v priľahlých uliciach.
- Pre koho: rovné námestie je vhodné pre kočíky aj seniorov, prechádzku zvládnete za 30 – 60 minút.
- Občerstvenie: reštaurácie a kaviarne v obnovených meštianskych domoch priamo na námestí.
