V severnej časti Slovenska, priamo na hraniciach s Poľskom, sa do výšky týčia štíty nášho najstaršieho a najvyššieho pohoria. Tatranský národný park (TANAP) predstavuje majestátne, no zároveň veľmi upokojujúce a stabilné miesto, kde sa dravá sila prírody stretáva s absolútnym tichom. Pobyt v tomto vysokohorskom prostredí je ideálnou príležitosťou na spomalenie každodenného rytmu. Keď sa človek zadíva na nehybné kamenné masívy a počúva jemný šum horských bystrín, veľmi prirodzene dokáže vypustiť z hlavy nahromadený stres a nájsť vnútornú vyrovnanosť.
Ochrana najvyšších štítov a ľadovcový pôvod
Tatranský národný park bol na území Slovenska vyhlásený v roku 1949, čo z neho robí našu najstaršiu a najtradičnejšiu pamiatku ochrany prírody. Geologický profil a súčasný, ostro rezaný tvar tohto jedinečného chráneného územia boli veľmi trpezlivo a pomaly modelované počas miliónov rokov, pričom najvýraznejšiu pečať im vtlačili obrovské horské ľadovce v období štvrtohôr. Práve pomalý, neúprosný posun týchto ľadových más vyhĺbil nádherné, hlboké doliny s typickým profilom tvaru písmena U (ako sú napríklad Mengusovská či Bielovodská dolina) a vytvoril takmer dvesto priezračných vysokohorských jazier, ktoré v drsnej kamennej krajine pôsobia ako pokojné a zrkadliace sa vodné oázy.
Čo sa v národnom parku nachádza
Rozloha parku a jeho ochranné pásma ponúkajú rozmanité prírodné prostredie, ktoré je domovom mnohých jedinečných úkazov prístupných pre tichý obdiv:
- Najvyššie vrcholy Karpát: Monumentálne štíty na čele s Gerlachovským štítom (2 654 m n. m.), Lomnickým štítom a legendárnym, krivým vrcholom Kriváňa.
- Tatranské plesá: Pokojné a priezračné ľadovcové jazerá, medzi ktorými vyniká obľúbené Štrbské pleso, Popradské pleso či najväčšie a najhlbšie Veľké Hincovo pleso.
- Vodopády a kaskády: Pôsobivé, no harmonicky pôsobiace vodné úkazy ako Kmeťov vodopád, Obrovský vodopád či fotogenický Vodopád Skok v Mlynickej doline.
- Endemická fauna a flóra: Park je bezpečným a mimoriadne chráneným útočiskom pre vzácne živočíchy, predovšetkým svišťa vrchovského a raritného kamzíka vrchovského tatranského.
Pozostatky z doby ľadovej a prísna harmónia
Tatranská príroda v sebe ukrýva jeden fascinujúci príbeh tichého prežitia. Kamzík vrchovský tatranský je totiž takzvaným glaciálnym reliktom – druhom, ktorý na tomto obmedzenom území prežil v absolútnej izolácii od konca poslednej doby ľadovej. Za dlhé tisícročia sa dokonale a nenápadne prispôsobil drsným vysokohorským podmienkam a dnes predstavuje celosvetový biologický unikát, ktorý vo voľnej prírode nenájdete nikde inde na našej planéte.
Aby si park dlhodobo zachoval svoju regeneračnú silu, platí v ňom každoročná prísna zimná uzávera vybraných vysokohorských chodníkov. Toto nevyhnutné obdobie ticha slúži prírode na bezpečný a nerušený zimný spánok a jarné vyvádzanie mláďat, čo je krásnym príkladom nevyhnutného, ohľaduplného rešpektu človeka voči potrebám zvierat.
Turistika v súlade s rytmom prírody
Pohyb po Tatranskom národnom parku by sa nikdy nemal spájať s ponáhľaním sa či so snahou o prekonávanie osobných športových rekordov na úkor zdravia. Široká sieť udržiavaných turistických chodníkov (vrátane slávnej kamennej Tatranskej magistrály) umožňuje vybrať si trasu presne podľa vlastnej aktuálnej pohody a energie. Či už sa rozhodnete pre pomalú a nenáročnú prechádzku okolo Štrbského plesa po upravených rovinatých cestičkách, alebo sa vydáte dýchať ticho do niektorej z dlhých zalesnených dolín, okolitý voňavý kosodrevinový a smrekový les vám zaručí bezpečné prostredie pre dokonalú mentálnu očistu bez zbytočného fyzického vyčerpania.
