Pri jeho brehu sa modlil pápež, nad ním sa týči najvyšší vrch Karpát a pár krokov od hladiny stojí horský hotel. Velické pleso sa nachádza vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách, vo výške približne 1 663 m n. m., s výhľadom na Gerlachovský štít, najvyšší vrchol Slovenska. Je najväčším plesom doliny a vďaka pohodlnému prístupu z Tatranskej Polianky aj polohe na Tatranskej magistrále patrí k najnavštevovanejším plesám v strednej časti Vysokých Tatier.
Príroda a vznik plesa
Velické pleso sa vytvorilo po ústupe ľadovca a leží na najnižšom stupni hornej časti Velickej doliny. Nad ním sa nachádza neveľká moréna, ploché dno vytvorila erózia. Pleso má rozlohu približne 2,24 ha a hĺbku len okolo 4,5 metra; je podlhovasté a vyteká z neho Velický potok.
Velická dolina je asi 6 km dlhá a má tri časti – zalesnenú dolnú, strednú s plesom a Sliezskym domom a vysokohorskú hornú časť pod Poľským hrebeňom. Nad plesom padá cez skalný prah asi 15 metrov vysoký Velický vodopád pri skalnom útvare Večný dážď. Vyššie leží Kvetnica – terasa s bohatou vegetáciou horských lúk, ktorá je odpradávna významnou botanickou lokalitou. V hornej časti doliny sa nachádzajú aj Dlhé pleso, Kvetnicové pliesko a Vyšné Velické plieska.
História a zaujímavosti
Názov plesa, doliny aj Velického štítu pochádza od historického mestečka Veľká, dnes mestskej časti Popradu, ktoré sa v listinách spomína už v 13. storočí. Nemci pleso nazývali Felker See, Maďari Felkai-tó. Do doliny v roku 1751 zavítali botanici a geológovia vedení Jakubom Buchholtzom a od polovice 19. storočia ju začali objavovať turisti. Pri plese vyrástla turistická chata Sliezsky dom, dnes horský hotel. Prvým zimným návštevníkom doliny bol v roku 1873 Eduard Blasy.
Kuriozitou je takzvaná velická „továreň“: začiatkom 20. storočia tu viedenská firma plánovala destilovať liečivé oleje z kosodreviny, proti čomu sa postavil Uhorský karpatský spolok. Najznámejšou udalosťou je však návšteva pápeža Jána Pavla II., ktorý sa 3. júla 1995 počas návštevy Slovenska modlil na brehu plesa v špeciálne vybudovanom altánku.
Trasa a prístup
- Z Tatranskej Polianky po zelenej značke – cez Velický most a Velickú poľanu k plesu a Sliezskemu domu za približne 2 hodiny. Trasa je stredne náročná a orientácia na dobre značených chodníkoch je jednoduchá. Časť cesty kopíruje asfaltovú obslužnú komunikáciu, ktorá nie je verejne prístupná pre autá.
- Po červenej značke (Tatranská magistrála) – od Batizovského plesa na západe alebo od Hrebienka a Starého Smokovca na východe. Magistrála križuje zelenú značku pri moste na južnom brehu plesa.
- Zo Starého Smokovca po žltej značke, ktorá sa na Velickej poľane napája na zelenú.
Okruh Tatranská Polianka – Sliezsky dom – rázcestie pod Gerlachovským kotlom – Tatranská Polianka trvá spolu približne 4,5 hodiny s prevýšením okolo 700 m. Od plesa pokračuje zelená značka popri Velickom vodopáde cez Kvetnicu až na Poľský hrebeň.
Praktické informácie
- Služby: občerstvenie, WC a ubytovanie ponúka horský hotel Sliezsky dom priamo pri plese.
- Sezóna: zelený chodník nad plesom smerom na Poľský hrebeň je vysokohorský a podlieha sezónnej uzávere – v zime a na jar je uzavretý. Termín sezónnej uzávery TANAP-u sa môže meniť podľa snehových a lavínových podmienok, aktuálny stav si pred túrou overte na webe Správy TANAP-u.
- Gerlachovský štít: z Velickej doliny vedie obvyklá výstupová cesta na Gerlach – výstup je povolený len s horským vodcom.
- Ochrana prírody: pleso leží v Tatranskom národnom parku s najprísnejším stupňom ochrany, kúpanie a pohyb mimo značených chodníkov sú zakázané.
- Doprava a parkovanie: Tatranská Polianka má zastávku Tatranskej elektrickej železnice aj autobusu a parkovisko.
