Stáť na streche Karpát – to je sen mnohých milovníkov hôr. Gerlachovský štít sa týči vo Vysokých Tatrách a s výškou 2 655 metrov nad morom (presne 2 654,4 m n. m.) je najvyšším vrcholom Slovenska aj celého karpatského oblúka. Leží na území mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad, nad obcou Gerlachov, a jeho mohutný žulový masív je viditeľný z viacerých tatranských dolín i z Podtatranskej kotliny. Je právom symbolom slovenských veľhôr.
Príroda a poloha
Gerlach (ako ho hovorovo volajú horolezci aj domáci) patrí k najmohutnejším masívom Tatier. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára charakteristický Gerlachovský kotol – obrovskú misu, podľa ktorej štít spoznáte aj z diaľky. Masív je budovaný granitom a vznikol počas alpínskeho vrásnenia.
Aj napriek drsnej klíme a veľmi krátkemu vegetačnému obdobiu rastie v oblasti samotného vrcholu okolo 15 druhov cievnatých rastlín, napríklad zvonček alpínsky, horec ľadový, pakrálik alpínsky či prvosienka najmenšia. Počasie tu býva nevyspytateľné – vrchol je veľkú časť roka zahalený v oblakoch a v letných mesiacoch sú časté búrky.
História a názov
Názov štítu je odvodený od obce Gerlachov, do ktorej chotára masív kedysi patril. Obec podľa listiny z roku 1326 založili synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty. Dlho sa však nevedelo, že práve tento vrch je najvyšší – za kráľa Tatier sa postupne považoval Kriváň, Lomnický aj Ľadový štít. Až Ľudovít Greiner meraniami v rokoch 1837 – 1838 zistil, že prvenstvo patrí Gerlachu; verejnosť to prijala až v 70. rokoch 19. storočia.
Máloktorý vrch v Európe menil meno tak často. Okrem iného sa volal Štít Františka Jozefa (1896 – 1919), Slovenský štít (1939 – 1945) či Stalinov štít (1949 – 1959). Súčasný názov Gerlachovský štít platí od roku 1959.
Zaujímavosti
- Za prvého známeho zdolávateľa vrcholu sa považuje učiteľ z Novej Lesnej Ján Still, ktorý naň podľa tradície vystúpil v roku 1834 so švagrom Jakubom Gellhofom a Martinom Spitzkopfom-Urbanom. Prvý spoľahlivo doložený výstup urobili v roku 1868 rakúski vojenskí mapovači.
- Medzi prvými ženami na vrchole boli viedenské turistky Pauline Knerrová a Jozephine Fillungerová (1877) a poľská horolezkyňa Natalia Janotha (1883).
- Prvý zimný výstup sa podaril 15. januára 1905 Karolovi Jordánovi, Januszovi Chmielowskému a horským vodcom.
- Na začiatku 20. storočia sa uvažovalo o stavbe meteorologického observatória a visutej lanovky priamo na vrchol – projekt sa nikdy nezrealizoval a prednosť neskôr dostal Lomnický štít.
- V roku 1944 na Zadnom Gerlachu havarovalo lietadlo s 26 príslušníkmi 2. československej paradesantnej brigády, ktorí leteli na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Všetci sú pochovaní v Gerlachove.
Výstup na vrchol
Na Gerlachovský štít nevedie žiadny značený turistický chodník. Samostatný výstup turistov na vrchol nie je povolený — je prístupný výlučne v sprievode certifikovaného horského vodcu (prípadne pre horolezcov, ktorí na to majú oprávnenie), keďže trasa vedie náročným vysokohorským terénom s exponovanými úsekmi.
Najčastejšie sa vystupuje od Sliezskeho domu vo Velickej doline cez Kvetnicu a Velický žľab (Velickú próbu), ktorý je v ťažších miestach zabezpečený reťazami a kramľami. Po traverze ponad Gerlachovský kotol je už vrchol na dosah. Na zostup sa zvyčajne využíva Batizovský žľab (Batizovská próba), taktiež s technickými pomôckami, ktorý ústi do Batizovskej doliny pri Batizovskom plese, odkiaľ sa po Tatranskej magistrále vrátite do civilizácie. Náročnejšie alternatívy predstavujú Cesta Vlada Tatarku cez Gerlachovské sedlo či hrebeňová „Martinka“ so zlaňovaním.
Čo vás čaká na vrchole
Za dobrej viditeľnosti sa z vrcholu otvára kruhový výhľad na takmer všetky okolité pohoria: tatranské štíty, Podtatranskú kotlinu, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Slovenský raj, Babiu horu či Pilsko. Pri výnimočne priezračnom vzduchu dovidíte aj na Malú a Veľkú Fatru, Levočské vrchy, poľské a ukrajinské vrchy, ba dokonca na maďarský Kékes.
Praktické informácie
- Vodcovské výstupy ponúka viacero horských sprievodcovských agentúr v regióne Vysokých Tatier. Termín si dohodnite s dostatočným predstihom.
- Výstup je celodenný a fyzicky náročný – vyžaduje dobrú kondíciu, pevnú vysokohorskú obuv a odolnosť voči výškam.
- Počasie rozhoduje o všetkom. Odporúčame overiť si aktuálne podmienky a dostupnosť vodcu vopred a rešpektovať jeho rozhodnutie, ak treba výstup odložiť.
Tipy na výlety v okolí
Ak na vrchol nemáte odvahu či čas, krásu Gerlachu si vychutnáte aj zo značených chodníkov. Príjemná je túra z Tatranskej Polianky k Velickému plesu a Sliezskemu domu, prípadne ďalej Velickou dolinou na Poľský hrebeň. Pekné pohľady na Gerlachovský kotol ponúka aj Tatranská magistrála medzi Sliezskym domom a Batizovským plesom.
