Smaragdová hladina uprostred obrovského skalného amfiteátra, kam nevedie žiadny značený chodník – Zelené Kačacie pleso patrí k najodľahlejším a najmenej navštevovaným plesám Vysokých Tatier. Leží v nadmorskej výške 1 576 m v ľadovcovom kare Kačacej doliny, ktorá je bočnou vetvou hornej časti Bielovodskej doliny v katastri Tatranskej Javoriny. Nad ním sa týčia steny Kačacieho Mnícha a Kačacieho múru, tvoreného Zlobivou, Gankom, Kačacou vežou a Pustou vežou. Kto sa sem dostane, zažije Tatry také, aké boli pred príchodom davov – tiché, divoké a úchvatné.
Ako vzniklo – príroda a geológia
V dobách ľadových sa na mieste dnešnej Bielovodskej doliny rozprestieral najväčší tatranský ľadovec. Jeho bočné jazyky vyhĺbili aj Kačaciu dolinu – typický ľadovcový kotol, ktorý od hlavnej doliny oddeľuje vysoký skalný prah. V najhlbšom mieste karu po ústupe ľadovca zostala voda a vzniklo pleso s rozlohou približne 2,58 ha, dĺžkou 200 m, šírkou 170 m a maximálnou hĺbkou 4,1 m.
Okolité trávnaté svahy s kosodrevinou dodávajú vode zelený kolorit, podľa ktorého pleso dostalo aj svoj názov – hladina odráža zelenú farbu porastených svahov a v slnečnom počasí hrá smaragdovými až tyrkysovými odtieňmi. Stekajú sa doň vody zo strmých okolitých stien, preto je v ňom stav vody kolísavý – maximum dosahuje v júni až júli, minimum v novembri až januári.
Z plesa vyteká Zelený potok (nazývaný aj Kačací potok), ktorý nižšie prepadáva cez skalný prah a vytvára približne 15-metrový Hviezdoslavov vodopád, pomenovaný po básnikovi Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. V blízkosti plesa sa nachádza ešte drobné Kačacie pliesko. Celé územie je súčasťou prísne chránenej prírody Tatranského národného parku.
Trasa a prístup
Východiskom je Lysá Poľana pri hraničnom priechode s Poľskom. Značený turistický chodník vedie odtiaľ Bielovodskou dolinou – jednou z najdlhších dolín Vysokých Tatier. Na Bielovodskú poľanu je to niečo cez 3 km (necelá hodina chôdze) a ďalej pokračujete zhruba 5 km do záveru doliny. Pod Ťažkou dolinou začína strmší úsek, ktorý vás privedie na úroveň skalného prahu, za ktorým sa otvára Kačacia dolina.
Keďže k samotnému plesu nevedie značený turistický chodník, jeho návšteva je povolená len v sprievode horského vodcu. Samostatný vstup mimo značených chodníkov je v TANAP-e zakázaný a porušenie pravidiel sa pokutuje. Počítajte s celodennou túrou, pri ktorej sa striedajú dlhé pohodlné úseky doliny s náročnejším terénom v závere.
Čo vás čaká
- pohľad do jedného z najdramatickejších amfiteátrov Tatier, zovretého skalným múrom od Kačacieho Mnícha po Ganek,
- Hviezdoslavov vodopád na skalnom prahu Kačacej doliny,
- zelenkastú hladinu plesa a neďaleké Kačacie pliesko,
- ticho a samotu – dolinou prechádza len málo ľudí, a preto tu máte dobrú šancu stretnúť kamzíky či svište.
Praktické informácie
Horského vodcu si treba objednať vopred; na jeho službách sa dohodnete individuálne. Vyššie položené úseky tatranských chodníkov podliehajú každoročnej sezónnej uzávere od 1. novembra do 15. júna, preto je túra reálna najmä v lete a na začiatku jesene. Pri plese nie je žiadne občerstvenie ani chata – zoberte si dostatok jedla a vody, pevnú turistickú obuv, vrstvené oblečenie a nepremokavú bundu. Signál mobilného operátora je v doline slabý. Parkovať môžete pri Lysej Poľane, kam premávajú aj autobusy z Popradu a Tatranskej Lomnice. Kúpanie v plese nie je dovolené a túru mimo značených chodníkov neodporúčame absolvovať so psom.
Tipy na výlety v okolí
Ak sa vám túru so sprievodcom nepodarí zorganizovať, prejdite aspoň značeným chodníkom Bielovodskou dolinou – už samotná Bielovodská poľana s výhľadmi na okolité štíty stojí za to. Zdatnejší turisti môžu pokračovať Litvorovou dolinou k Zamrznutému plesu a na Poľský hrebeň. V Tatranskej Javorine sa oplatí navštíviť drevený Kostol sv. Anny a areál bývalého Hohenlohovho poľovníckeho zámočku. Z Lysej Poľany je blízko aj k známemu poľskému plesu Morskie Oko.
