Zo širokej roviny na východe Slovenska sa nečakane prudko dvíha hradba zalesnených kopcov – to sú Vihorlatské vrchy, najvýchodnejšie sopečné pohorie Slovenska. Prudko vystupujú z Východoslovenskej nížiny a patria k najzachovalejším sopečným pohoriam s pôvodnými druhmi rastlín a živočíchov na Slovensku. Rozprestierajú sa na pomedzí okresov Humenné, Snina, Sobrance a Michalovce a ponúkajú hlboké bukové lesy, tajomné jazero Morské oko, skalné vyhliadky aj pocit skutočnej divočiny ďaleko od davov.
Ako vzniklo pohorie
Vihorlatské vrchy patria do sopečného pásma Vihorlatsko-gutínskej oblasti vnútorných Východných Karpát. Slovenská časť pohoria meria približne 55 km a široká je až 11 km, nadmorská výška sa pohybuje od zhruba 400 m po vrchol Vihorlat (1076 m n. m.). Na juhu a západe hraničia s Východoslovenskou pahorkatinou, na severe s Bukovskými vrchmi, Laboreckou vrchovinou a Beskydským predhorím.
Pozostatky dávnej sopečnej činnosti uvidíte na mnohých miestach – najvýraznejšie na Sninskom kameni (1006 m n. m.), kde sa z lesa dvíhajú dve skalné bralá z andezitu, Malý a Veľký Sninský kameň. Samotný názov pohoria sa podľa jazykovedcov pravdepodobne odvodzuje od výrazu pre vypálený les.
Prales a vzácne druhy
Na ploche 174,85 km² je tu od roku 1973 zriadená Chránená krajinná oblasť Vihorlat s porastom východokarpatských bučín s prímesou javora, jaseňa, brestu a lipy. Vihorlat patrí k najlesnatejším pohoriam na Slovensku – nachádzajú sa tu neporušené pralesovité útvary, v ktorých prevládajú listnaté bukové lesy. Pralesy Vihorlatu vrátane Kyjovského pralesa sú od roku 2007 súčasťou lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré a pôvodné bukové lesy Karpát a ďalších regiónov Európy.
V CHKO rastie približne 600 druhov cievnatých rastlín a žije tu vyše 2000 druhov bezstavovcov a takmer sto druhov hniezdiacich vtákov, napríklad bocian čierny, orol skalný, hadiar krátkoprstý či sova dlhochvostá. Okrem bohatej flóry sa tu vyskytujú aj vzácne šelmy – vlk, rys, mačka divá a vydra. Raritou je aj výskyt motýľov, ktoré sa vyskytujú len v tejto oblasti.
Najvyšší vrch a Zemplínska Šírava
Najvyšším vrchom pohoria je Vihorlat s výškou 1076 m n. m., z ktorého sa naskytá úchvatný pohľad na vodnú nádrž Zemplínska Šírava. Za priaznivého počasia dovidíte až na vrcholy Nízkych a Vysokých Tatier na západe či na pohorie Gutín v Rumunsku. Vrchol leží vo Vojenskom obvode Valaškovce – vstup doň môže byť počas vojenských cvičení obmedzený alebo dočasne zakázaný, preto si pred túrou vždy overte aktuálny harmonogram na webe Ministerstva obrany SR (mosr.sk).
Morské oko a ďalšie ciele
Najznámejším miestom pohoria je jazero Morské oko nad obcou Remetské Hámre. Leží v nadmorskej výške 618 m, je dlhé 750 m, široké 312 m a hlboké až 25 m. Vzniklo po zosuve svahu, ktorý prehradil dolinu potoka Okna, a je najväčším jazerom v pohorí. Jazero s okolím je chránené ako národná prírodná rezervácia, preto je tu kúpanie, rybolov aj člnkovanie zakázané – jeho krásu si vychutnáte z chodníka okolo brehov.
- Náučné chodníky – Morské oko – Sninský kameň – Sninské rybníky a Vihorlatskými bučinami vás prevedú najzaujímavejšími lokalitami.
- Sninský kameň – skalná vyhliadka s rozhľadmi do širokého okolia.
- Vihorlat – najvyšší vrch pohoria pre skúsenejších turistov, len po overení prístupnosti vojenského obvodu.
Praktické informácie
Najlepším obdobím na návštevu je apríl až október, keď sú lesné chodníky suché a bez snehu. Veľké parkovisko sa nachádza pod Morským okom, asi 7,5 km za obcou Remetské Hámre (v letnej sezóne býva spoplatnené), ďalšie východiská sú pri Sninských rybníkoch a v obciach na úpätí pohoria. V lesoch je signál mobilu slabý, preto si so sebou vezmite papierovú alebo offline mapu, dostatok vody a pevnú obuv – terén je miestami kamenistý. Pohybujete sa v chránenom území: zostaňte na značených chodníkoch, psa majte na vôdzke a nezakladajte oheň mimo vyhradených miest.
Tipy na výlety v okolí
Po túre sa môžete osviežiť pri Zemplínskej Šírave, jednej z najväčších vodných nádrží na Slovensku s plážami a rekreačnými strediskami. V Humennom stojí renesančný kaštieľ s Vihorlatským múzeom a skanzenom ľudovej architektúry, severne od pohoria sa začína Národný park Poloniny s drevenými kostolíkmi a bukovými pralesmi.
