Tajomné jazero ukryté v bukových lesoch, skalné hradby na hrebeňoch vyhasnutých sopiek a pralesy zapísané do zoznamu UNESCO – to všetko ponúka Chránená krajinná oblasť Vihorlat na východnom Slovensku. Rozprestiera sa južne od Sniny, na území okresov Snina, Humenné, Michalovce a Sobrance, v pohorí Vihorlatské vrchy, ktoré pokračuje až na Ukrajinu. Najvyšším bodom oblasti je vrch Vihorlat (1076 m n. m.), k výrazným vrcholom patrí aj Nežabec (1023 m n. m.).
Príroda a charakteristika
Vihorlatské vrchy sú pohorím sopečného pôvodu, ktoré vzniklo v treťohorách. Chránenou krajinnou oblasťou sú od roku 1973, ich hranice boli upravené v roku 1999 a dnes zaberajú rozlohu 17 485 hektárov. V porovnaní s inými veľkoplošnými chránenými územiami ide o jedno z menších, no mimoriadne rozmanitých území: najnižší bod leží pri obci Jovsa vo výške asi 162 m, najvyšší na vrchole Vihorlat vo výške 1076 m. Sopečná činnosť vytvorila nezameniteľný, členitý reliéf s viacerými pôvodne jazernými panvami. Väčšina z nich sa v priebehu tisícročí zmenila na rašeliniská a mokrade, ktoré dnes nájdete aj vo vyšších polohách pohoria.
Morské oko – najznámejšie jazero
Najvýznamnejšou vodnou plochou pohoria je Morské oko, národná prírodná rezervácia s najväčším jazerom Vihorlatu. Vzniklo tak, že mohutný zosuv sopečnej horniny zahradil údolie potoka Okna. Jazero leží vo výške 618 m n. m., je dlhé asi 775 metrov, široké 312 metrov, má rozlohu takmer 14 hektárov a na najhlbšom mieste okolo 26 metrov. Svoju dnešnú veľkosť získalo aj vďaka hrádzi z 80. rokov 19. storočia, ktorá zvýšila hladinu približne o tri metre. Neďaleko sa nachádza aj menšie Malé morské oko, chránené ako prírodná pamiatka. Morské oko je najnavštevovanejším miestom oblasti – v roku 2025 k nemu podľa správy CHKO zavítalo takmer 50-tisíc ľudí.
Pralesy a divoká príroda
Lesy pokrývajú asi 90 % územia a patria k najcennejším v Karpatoch. Bukové pralesy na Vihorlate sú súčasťou lokality svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a ďalších regiónov Európy. Oblasť leží na rozhraní panónskej a karpatskej flóry, čo sa odráža na jej pestrosti: rastie tu okolo 600 druhov vyšších rastlín, žije viac ako 2000 druhov bezstavovcov a približne 100 druhov hniezdiacich vtákov. Z väčších zvierat tu majú domov vlk, rys, mačka divá či vydra, vzácny je mlok karpatský aj užovka stromová. Vďaka nízkej hustote osídlenia patrí Vihorlat medzi najzachovalejšie a najdivokejšie kúty slovenskej prírody, obľúbený najmä medzi turistami hľadajúcimi pokoj ďaleko od preplnených trás.
Ako sa tam dostať
- K Morskému oku – z parkoviska nad obcou Remetské Hámre vedie k jazeru pohodlná cesta s dĺžkou necelé 2 km. Pri jazere začína lesnícky náučný chodník Morské oko (2,5 km, 9 zastavení, prevýšenie len 60 m), vhodný aj pre rodiny s deťmi.
- Sninský kameň – dvojica mohutných skalných brál na hrebeni s výhľadom na Morské oko a okolité pohoria. Vedie k nemu náučný chodník Morské oko – Sninský kameň – Sninské rybníky, značené chodníky sem stúpajú aj od Zemplínskych Hámrov.
- Hrebeňovka – náročnejší prechod po hrebeni pohoria je vhodný na dvojdňový výlet.
Samotný vrchol Vihorlat patrí do vojenského obvodu Valaškovce a do národnej prírodnej rezervácie, preto je vstup naň obmedzený a vyžaduje osobitné povolenie.
Praktické informácie
- Vstup: voľný, územie je prístupné celoročne.
- Sezóna: najpríjemnejšie od apríla do októbra, keď sú lesy zelené a chodníky suché.
- Parkovanie: spoplatnené parkovisko nad obcou Remetské Hámre pri Morskom oku.
- Kúpanie: v jazere je zakázané.
- Psy: len na vôdzke; nevychádzajte zo značených chodníkov.
- Signál: na mnohých miestach slabý, oplatí sa mať offline mapu.
- Správa CHKO: sídli v Michalovciach.
