Kde inde uvidíte svätca, ktorému maliar zabudol namaľovať mitru na hlavu – a tak ju pre istotu nakreslil vedľa neho? V obci Hrabová Roztoka v okrese Snina, v tichom kúte severovýchodného Slovenska na východnom svahu Vihorlatských vrchov, blízko ukrajinských hraníc, stojí drevený gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého. Táto zrubová stavba z polovice 18. storočia patrí medzi dobre zachované drevené cerkvi Zemplína a prekvapí návštevníkov bohatým barokovým interiérom plným ľudových detailov.
História
Obec vznikla v polovici 16. storočia, keď ju šoltýs založil s valašskými usadlíkmi na území humenského panstva; prvá písomná zmienka pochádza z roku 1568. Názov odkazuje na miesto, kde sa schádzajú dva potoky, a na hrab obyčajný. Chrám bol postavený okolo roku 1750 – v tom roku ho navštívil aj mukačevský gréckokatolícky biskup Emanuel Olšavský a pri kanonickej vizitácii zaznamenal na ikonostase ikonu Bohorodičky a ďalšie „staré“ ikony. Žiadna z nich sa však do dnešných dní nezachovala; v druhej polovici 18. storočia ich postupne nahradili nové.
Pôvodne trojpriestorový a trojvežový objekt prešiel v 19. storočí prestavbou, pri ktorej dostal dnešnú podobu s valbovou šindľovou strechou a dvomi vežičkami. Chrám je národnou kultúrnou pamiatkou. Dlhé roky sa nevyužíval a chátral – napokon však v rokoch 2015 – 2016 prešiel zásadnou obnovou. Dostal novú strechu z ručne štiepaného šindľa, z interiéru odstránili nepôvodné laky a reštaurátori Pamiatkového úradu v Bratislave obnovili ikonostas, ikony prestolu a žertveníka, dva procesiové kríže aj truhlicu. V máji 2016 sa ikonostas vrátil späť na svoje miesto.
Čo uvidíte
Chrám je zvonku i zvnútra obložený doskami. Zaujímavosťou je výrazné stúpanie podlahy – medzi vchodovými dverami a oltárnou časťou je výškový rozdiel viac ako jeden meter. Najstarší zvon vo veži pochádza z roku 1796 a v podkroví sa zachoval vahadlový mechanizmus na spúšťanie lustra aj rebrík na vežu vyrobený z jedného kusa dreva.
Dominantou interiéru je štvorradový ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od chrámovej lode podľa tradície byzantského obradu. Na čo sa pozrieť:








