Na návrší malej obce Ruská Bystrá, obklopenej lesmi Vihorlatských vrchov v okrese Sobrance, stojí takmer tri storočia starý drevený chrám, ktorý dnes patrí celému svetu. Gréckokatolícky Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, v skratke Chrám sv. Mikuláša, je od 7. júla 2008 spolu so siedmimi ďalšími karpatskými chrámami zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť lokality „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“. Je najvýchodnejším z nich a zároveň jediným v Košickom kraji.
História
Chrám bol postavený na začiatku 18. storočia, podľa tradície v roku 1730, teda v čase vlády cisára Karola VI. Habsburského. Zasvätený je svätému Mikulášovi, biskupovi z Myry, respektíve sviatku prenesenia jeho ostatkov do talianskeho Bari. Ide o filiálny chrám, ktorý dnes patrí pod gréckokatolícku farnosť Ruský Hrabovec v Košickej eparchii.
V roku 1968 bol chrám vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku ako súčasť súboru Východoslovenské drevené kostoly. Stavba prešla kompletnou obnovou interiéru aj exteriéru, ktorá bola dokončená v roku 1989, a v roku 2000 nasledovalo reštaurovanie ikonostasu a prestola. O zápise do zoznamu UNESCO rozhodol Výbor pre svetové dedičstvo na svojom 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu.
Architektúra
Chrám je zrubová stavba z ručne tesaných ihličnatých trámov, spájaných tesárskym čapovaním, uložená na kamennej podmurovke. Má klasické trojpriestorové členenie na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu, zoradené v jednej osi od západu na východ. Nad predsieňou sa dvíha mohutná veža stĺpikovej konštrukcie, krytá zvislými doskami, a nad svätyňou menšia vežička. Obe sú pokryté šindľom a zakončené cibuľovitými baňami s kovanými krížmi.
Od známych cerkví v Bodružale či Ladomirovej sa ten v Ruskej Bystrej odlišuje na prvý pohľad: jeho zrubové steny nie sú zvonka obité doskami ani šindľom, takže vidíte priamo mohutné tesané trámy. Jednoduchá šindľová valbová strecha má spodný rad šindľov upravený do tvaru zubov a vo vnútri je namiesto typického stupňovitého zrubového stropu rovný doskový strop.
Čo uvidíte vnútri
Najväčším pokladom je barokový päťradový ikonostas, ktorý pôvodne vznikol pre iný, väčší chrám. Keďže je vyšší a širší než priestor, do ktorého sa dostal, niektoré ikony prvého radu, sv. Mikuláš a netradične aj sv. Paraskieva, sú umiestnené na bočnej stene a záverečná Kalvária je pre nedostatok miesta osadená pod stropom. Cárske dvere zo 17. storočia zdobia medailóny so Zvestovaním a štyrmi evanjelistami. V hlavnom rade nájdete ikony Bohorodičky Hodegetrie a Krista Učiteľa, v rade sviatkov Poslednú večeru a v apoštolskom rade Krista Veľkňaza. Vzácnosťou je aj ikona Ukrižovania na prestole. Tmavý, len úzkymi okienkami presvetlený interiér vytvára typickú stíšenú atmosféru cerkví východného obradu.
Praktické informácie
- Interiér je mimo bohoslužieb spravidla zatvorený. Prehliadku odporúčame dohodnúť vopred cez Gréckokatolícky farský úrad v Ruskom Hrabovci alebo obecný úrad v Ruskej Bystrej.
- Vstup je zvyčajne voľný, dobrovoľným príspevkom podporíte údržbu pamiatky.
- Obec je najlepšie dostupná autom, verejná doprava je do tejto odľahlej časti okresu obmedzená. Zaparkovať sa dá v blízkosti chrámu.
- Peších turistov sem privedie zelená turistická značka z Remetských Hámrov cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.), cesta trvá podľa turistickej mapy necelé 4 hodiny.
- Pri návšteve počas bohoslužby rešpektujte liturgiu a primerane sa oblečte.
Tipy na výlety v okolí
Ruskú Bystrú obklopujú Vihorlatské vrchy, ktorých hlavný hrebeň chráni Chránená krajinná oblasť Vihorlat. Z Remetských Hámrov na opačnej strane pohoria sa oplatí vybrať k Morskému oku, najväčšiemu jazeru Vihorlatských vrchov, a vyššie k Sninskému kameňu. Časti Vihorlatského pralesa sú tiež zapísané v zozname UNESCO ako súčasť karpatských bukových pralesov. Milovníci drevenej sakrálnej architektúry môžu pokračovať k drevenému chrámu v Šmigovci alebo v Hrabovej Roztoke a ďalej k ostatným UNESCO chrámom v Bodružale a Ladomirovej v okrese Svidník. Na oddych pri vode láka Zemplínska šírava.
