V lesíku pri Beňatine, na južnom úpätí Vihorlatských vrchov v okrese Sobrance, vystupuje na povrch hornina, ktorú inde na východnom Slovensku uvidíte len zriedka. Prírodná pamiatka Beňatinský travertín je odkryv vápnitej horniny, ktorú kedysi vyzrážali minerálne pramene – a v jej hmote sa dodnes zachovali odtlačky listov, stebiel a machov rastlín, ktoré tu rástli pred tisíckami rokov.
Ako vznikol a charakteristika
Travertín vzniká usadzovaním kalcitu a aragonitu z vody minerálnych prameňov bohatých na rozpustený vápenec. Pri výstupe na povrch a styku so vzduchom sa z vody vyzráža vápnitý materiál, ktorý postupne narastá do kôr, terás a kôp. Pri Beňatine tento proces prebiehal už pred tisíckami rokov. Prírodná pamiatka s rozlohou necelý hektár (približne 0,69 ha) bola vyhlásená 19. apríla 1989 nariadením vtedajšieho Okresného národného výboru v Michalovciach, v roku 2004 jej ochranu nanovo upravila vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Košiciach. Platí tu štvrtý stupeň ochrany.
Príroda a ochrana
V travertínovej hmote sú zachované odtlačky listov, stebiel a machov rastlín, ktoré rástli v okolí prameňa v čase jeho aktivity. Tieto skameneliny pomáhajú geológom rekonštruovať dávnu vegetáciu a klímu podhoria Vihorlatu. Územie spravuje Správa CHKO Vihorlat, ktorá zdôrazňuje, že travertínový odkryv je vedecky cenný najmä preto, že podobne rozsiahle a voľne prístupné odkrytie tejto horniny sa na východnom Slovensku vyskytuje len zriedka.
