Na úplnom východe Slovenska, na okraji pohoria Vihorlat nad obcou Podhoroď (blízko Sobraniec), sa nachádzajú romantické pozostatky Hradu Tibava. Z geografického hľadiska ide o výnimočnú pamiatku – je to najvýchodnejšie položený kamenný stredoveký hrad na území Slovenskej republiky, patriaci zároveň medzi najmenšie slovenské hrady. Obklopený hustým a divokým lesným porastom, vyčnieva z krajiny na dramatickom skalnom brale, pod ktorým sa zvažuje strmá stena opusteného kameňolomu. Tibava je skutočnou skrytou perlou pre každého, kto vyhľadáva miesta ležiace bokom od preplnených turistických trás, a túži po autentickom tichu a neporušenej prírode.
Strážca obchodnej trasy a rýchly úpadok
Hrad bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia šľachticmi z Michaloviec a Tibavy. Nikdy nepatril k rozsiahlym, kráľovským komnatovým hradom; bol koncipovaný ako účelová, malá vojenská pevnosť. Jeho jedinou úlohou bolo poskytovať ozbrojenú ochranu a zázemie dôležitej obchodnej ceste, ktorá smerovala cez karpatské priesmyky ďalej na severovýchod do oblasti Haliče (dnešná Ukrajina a Poľsko). V historických prameňoch sa hrad spomína pod menami castrum Tybauara (rok 1337) a castrum Tyba (rok 1419). Svoju strážnu funkciu si však neudržal veľmi dlho – už v roku 1338 sa v listinách spomína ako spustnutý, teda opustený a chátrajúci. Zvyšky múrov napokon úplne zanikli v roku 1715, keď bol hrad definitívne rozobraný.
Zaujímavé nálezy a ochrana prírody
Pri archeologickom prieskume areálu sa našli keramické zlomky z 13. až 14. storočia, dokladajúce život na hrade v čase jeho vzniku. Mimoriadne zaujímavým nálezom je aj 25 rímskych mincí, ktoré sa podľa dostupných záznamov mali nájsť v plátennom vrecúšku priamo na hradnom nádvorí a v roku 1946 ich do zbierok Slovenského národného múzea v Martine odovzdal istý J. Dudík.
Samotný hradný vrch dnes chráni prírodná pamiatka Podhorodský hradný vrch, vyhlásená v roku 1986 na ploche 2,03 hektára. Jej cieľom je zachovať morfologicky výrazné bralo s cennou vápnomilnou vegetáciou, na ktorého vrchole stoja zvyšky hradnej zrúcaniny.
Bralo, ktoré poznačila ťažba
Dnešná podoba areálu je veľmi špecifická vďaka ľudským zásahom do okolitej krajiny, ktoré však paradoxne pridali zrúcanine na dramatickosti:
- Kamenné torzo oblej veže: Z celého hradu sa najvýraznejšie zachoval masívny roh okrúhlej obrannej veže a úlomky hradbového muriva na najvyššom bode skaly.
- Stena kameňolomu: V minulosti bola časť historického hradného brala nenávratne poškodená ťažbou vápenca. Vďaka tomu dnes zrúcanina stojí priamo na zráze impozantnej, strmej skalnej steny, čo poskytuje hradu veľmi fotogenický a rešpekt vzbudzujúci profil.
- Prírodná vyhliadka: Z okrajov zachovaných múrov sa naskytá nádherný, pokojný pohľad na tichú obec Podhoroď a rozsiahle zelené hrebene Vihorlatských vrchov.
Ticho východnej hranice
Prístup k hradu je strmší, no dostatočne krátky na to, aby vás zbytočne nevyčerpal. Od úpätia kameňolomu v obci Podhoroď vedie k ruinám turistický chodník, ktorého zdolanie si vyžaduje iba 15 až 20 minút rozvážnej chôdze. Hustý les, prítomnosť dávnej histórie a vedomie, že stojíte na najvýchodnejšej hradnej bašte našej krajiny, robia z tohto miesta jedinečnú a veľmi pokojnú zastávku.
Tipy na výlety v okolí
- Viniansky hrad: ďalšia hradná zrúcanina vo Vihorlatských vrchoch, obľúbená vďaka blízkosti Vinianskeho jazera.
- Jasenovský hrad a Brekovský hrad: ďalšie stredoveké zrúcaniny v regióne Zemplína, obe s peknými vyhliadkami do okolitej krajiny.
- Morské oko: najväčšie prírodné jazero Vihorlatských vrchov, obľúbený cieľ turistov aj cyklistov, vzdialené kratšou cestou autom.
- Chránená krajinná oblasť Vihorlat: rozsiahle lesnaté územie s pralesmi a bohatou faunou, ideálne na dlhšie horské túry.
