Jeden z najmenších drevených chrámov na Sninsku mal byť kedysi rozobratý a prevezený inam – obyvatelia Šmigovca však povedali nie a dnes sa môžu tešiť z jeho záchrany aj z návratu vzácneho ikonostasu. V malej rusínskej obci Šmigovec v okrese Snina, doloženej v písomných prameňoch už od roku 1569, stojí na svahu uprostred cintorína drevený gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Pána. Táto skromná, no historicky cenná stavba je národnou kultúrnou pamiatkou a v poslednom desaťročí prešla rozsiahlou obnovou, ktorá jej vrátila pôvodnú podobu.
História
Datovanie chrámu je malou záhadou. Dlho sa uvádzal rok 1755, časté je aj datovanie do roku 1775 a novší výskum kladie jeho výstavbu do rokov 1776 až 1780. Isté je, že ide o stavbu z druhej polovice 18. storočia. Pôvodne trojpriestorový a trojvežový chrám bol v 19. storočí prestavaný a poslednú radikálnu úpravu zažil v roku 1896, keď dostal dnešnú podobu.
Neodborné opravy strechy a veže v roku 1936 sa neskôr podpísali pod jeho zlý technický stav. Keď obec v roku 1995 postavila nový murovaný chrám rovnakého zasvätenia, drevený kostolík prestal slúžiť bohoslužbám a postupne chátral. Tri zvony z jeho veže kvôli havarijnému stavu premiestnili do drevenej zvonice pri novom chráme. Zvažovalo sa dokonca premiestnenie celej stavby do pútnickej Ľutiny, s čím však predstavitelia obce nesúhlasili.
Zlom prišiel v roku 2013, keď pod dohľadom pamiatkarov začala viacetapová obnova: statické zabezpečenie, výmena plechovej strechy späť za pôvodný šindeľ, odstránenie betónového poteru v prospech kamennej dlažby, obnova vnútorných omietok a ošetrenie drevených konštrukcií. Začiatkom roka 2016 v rámci projektu obnovy drevených chrámov a Cyklistického chodníka ikon pribudla nová šindľová krytina veže, oprava vonkajšieho opláštenia, podláh aj nové elektrické vedenie.
Čo uvidíte
Chrám je trojpriestorový zrub na kamennej podmurovke, iba s jednou vežou stĺpovej konštrukcie vsadenou do predsiene. Jeho zvláštnosťou je, že zrub je zvonku obložený doskami a vnútri má omietnuté steny – pôsobí tak celkom inak ako väčšina drevených cerkví v okolí.
Najväčším pokladom je päťradový ikonostas z 18. storočia s neobvyklým počtom dvadsiatich štyroch ikon prorockého radu a prestolnou ikonou, vyhotovený vo východokarpatskom umeleckom štýle. Na začiatku 20. storočia ho poškodil požiar a v roku 1915 ho miestny učiteľ „opravil“ naivnými maľbami – pôvodné ikony tak boli premaľované novými kompozíciami namiesto citlivého reštaurovania. Odborné reštaurovanie bolo ukončené v roku 2009 a ikonostas potom roky čakal v depozite. Počas tohto obdobia bola v chráme inštalovaná výstava „Ikony Zemplína“ s fotoreprodukciami najvzácnejších byzantizujúcich ikon regiónu z 15. a 16. storočia. Dnes sa zreštaurovaný ikonostas vrátil na svoje pôvodné miesto.
Ako sa tam dostať
Šmigovec leží v okrese Snina, v odľahlejšej časti Zemplína neďaleko obcí Hrabová Roztoka a Dúbrava. Najlepšie sa sem dostanete autom, verejná doprava je v tejto oblasti obmedzená. Chrám je dobre viditeľný priamo z obecnej cesty. Príjemnou alternatívou je bicykel – obcou prechádza značená cykloturistická trasa z Dúbravy cez Šmigovec do Hrabovej Roztoky, súčasť siete Cyklistického chodníka ikon.
Praktické informácie
Chrám dnes už neslúži pravidelným bohoslužbám, keďže obec má nový murovaný chrám – interiér preto nie je bežne prístupný verejnosti a prehliadku treba dohodnúť vopred s gréckokatolíckym farským úradom v Šmigovci. Exteriér chrámu je voľne prístupný celoročne. Vstup je bezplatný, dobrovoľný príspevok na údržbu pamiatky však určite poteší.
Tipy na výlety v okolí
Návštevu ideálne spojíte s drevenou cerkvou sv. Bazila Veľkého v susednej Hrabovej Roztoke, ktorú spravuje tá istá farnosť a ktorá ukrýva ikonostas s cárskymi dverami s Jesseho stromom. Neďaleko leží aj Ruská Bystrá s chrámom sv. Mikuláša zapísaným do zoznamu UNESCO. Ďalšie drevené chrámy nájdete v Kalnej Roztoke či Ruskom Potoku – spolu tvoria pestrú mozaiku drevenej sakrálnej architektúry východného Zemplína. Milovníkom prírody odporúčame navštíviť aj Národný park Poloniny s pralesovými rezerváciami a najvýchodnejšou slovenskou obcou Nová Sedlica.
