Kopaničiarske osady roztrúsené po oblých kopcoch, lúky plné orchideí, staré sady a nad tým všetkým vápencové bradlá – taká je Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty. Pozdĺž slovensko-českej hranice, od okresu Skalica na juhozápade po okres Púchov na severovýchode, sa tiahne v dĺžke takmer 80 km. Vyhlásili ju 12. júla 1979 na ploche vyše 445 km² a patrí medzi 14 chránených krajinných oblastí Slovenska. Chráni rázovitú krajinu, ktorej pestrosť je výsledkom prírodných podmienok aj stáročného hospodárenia človeka.
Príroda a geológia
Biele Karpaty sú súčasťou Karpatského oblúka. Na ich stavbe sa podieľa vonkajšie flyšové pásmo na severozápade, kde sa striedajú vrstvy pieskovcov a ílovitých bridlíc, a pruh bradlového pásma na juhovýchode. Práve bradlové pásmo dáva krajine charakteristický ráz – staršie vápencové horniny tu vyčnievajú nad mladšie okolie a tvoria osamotené bralá, skalné steny a sutinové kužele. Zaujímavým geologickým útvarom je Červenokamenské bradlo pri obci Červený Kameň, pokračovaním sú známe Vršatské bradlá nad Vršatským Podhradím.
Najvyšším vrchom pohoria je Veľká Javorina (969,8 m n. m.) na hranici s Moravou. Jej odlesnený vrchol ponúka pri dobrej viditeľnosti výhľady až na Hrubý Jeseník, Moravsko-sliezske Beskydy, Malú Fatru či Považský Inovec. Pôvodné bukové a javorovo-bukové lesy na jej svahoch chráni prírodná rezervácia Veľká Javorina.
Kvetnaté lúky svetového významu
Biele Karpaty sú známe svojimi druhovo mimoriadne bohatými kvetnatými lúkami, ktoré vznikli storočiami tradičného kosenia a pastvy – lúky sa v minulosti raz ročne kosili a potom prepásali. V oblasti zistili okolo 1 200 druhov vyšších rastlín. Rastie tu množstvo druhov vstavačovitých rastlín vrátane vzácneho poddruhu vstavača Fuchsovho a vstavačovca, ale aj črievičník papučkový, hmyzovník Holubyho či päťprstnica. Existencia týchto lúk dodnes závisí od pravidelného kosenia bez umelých hnojív, preto správa CHKO organizuje aj spoločné hrabanie lúk s dobrovoľníkmi. Súčasťou krajiny sú aj staré krajové odrody ovocných stromov v tradičných sadoch, remízky a medze.
Lesy, skaly aj vzácne živočíchy
Takmer dve tretiny územia (asi 67 %) pokrývajú lesy prevažne pôvodného zloženia – bukové, lipovo-jaseňové a dubové, s hrabom a javorom. Žije tu rys ostrovid, mačka divá, bocian čierny, sokol rároh a výr skalný, z bezstavovcov modlivka zelená, fúzač alpský a jasoň červenooký. Bielokarpatské lúky patria k najvýznamnejším európskym lokalitám viacerých ohrozených druhov motýľov. Časť územia je zaradená do európskej sústavy chránených území Natura 2000.
Čo vás čaká
- Veľká Javorina – výstup na najvyšší vrch pohoria, napríklad po modrej značke z Lubiny okolo Holubyho chaty, po žltej zo Starej Turej alebo po červenej Ceste hrdinov SNP. Na vrchole stojí kameň s nápisom „Tu bratia vždy sa stretať budú“ a každoročne sa tu konajú Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov.
- Vršatské bradlá – výrazné vápencové skaly nad Vršatským Podhradím v okrese Ilava, chránené ako prírodná rezervácia od roku 1970.
- Kopanice – rozptýlené osídlenie s lúkami, sadmi a ďalekými výhľadmi v okolí Myjavy, Starej Turej a Novej Bošáce.
Praktické tipy
Najlepší čas na návštevu kvetnatých lúk je neskorá jar a začiatok leta, keď kvitne najviac druhov orchideí. Oblasť je vhodná na pešiu aj cykloturistiku, prirodzeným východiskovým bodom je mesto Myjava. Pamätajte, že CHKO je územím s 2. stupňom ochrany – vjazd motorovým vozidlom mimo ciest a parkovísk je zakázaný a na bicykli sa jazdí len po cestách a vyznačených cyklotrasách. Lúky neušliapávajte a orchidey netrhajte. Správa CHKO Biele Karpaty sídli v Nemšovej, aktuality nájdete na jej webe.
Tipy na výlety v okolí
Moravská strana pohoria je tiež chránenou krajinnou oblasťou a od roku 1996 aj biosférickou rezerváciou UNESCO, takže výlet môžete ľahko spojiť s návštevou českého pohraničia. Z Myjavy je blízko aj na Bradlo so Štefánikovou mohylou a v severnej časti oblasti sa oplatí zastaviť pri zrúcanine hradu Vršatec.
