Ovce a kozy na dvore, sliepky pod nohami a v izbe nábytok, ktorý sem zniesli miestni ľudia – Gazdovský dvor v myjavskej Turej Lúke nie je múzeum za sklom, ale živé hospodárstvo. Zrekonštruovaná usadlosť z konca 19. storočia pri miestnom evanjelickom kostole vám ukáže, ako sa žilo na myjavských kopaniciach, a cez zabíjačku či dožinky si to môžete aj vyskúšať.
Remeslo a jeho tradícia
Myjavský región je typický kopaničiarskym osídlením a svojráznym spôsobom hospodárenia, kde si obyvatelia sami vyrábali väčšinu potrebných vecí – od odevov cez náradie až po potraviny. Gazdovský dvor v Turej Lúke tento spôsob života nepredstavuje len ako múzejnú expozíciu, ale ako živé hospodárstvo, kde sa sezónne remeslá a zvyky – zabíjačka, dožinky, výroba slivkových lekvárov, tkanie, obliekanie krojov – naozaj prevádzkujú a návštevníci sa ich môžu priamo zúčastniť alebo si ich aspoň pozrieť naživo.
Kopaničiarsky spôsob života
Kopanice sú typom rozptýleného osídlenia, pri ktorom jednotlivé usadlosti nestoja pri sebe v jadre dediny, ale sú rozosiate po okolitých kopcoch a stráňach, obklopené vlastnými poľami, lúkami a sadmi. Tento spôsob osídľovania sa v Myjavskej pahorkatine rozvíjal najmä od 17. a 18. storočia, keď sa sem sťahovali osadníci z okolitých, prevažne evanjelických oblastí a postupne si klčovaním lesa vytvárali nové hospodárstva. Kopaničiarska usadlosť tak musela byť dlhodobo takmer sebestačná – gazdovia chovali dobytok, pestovali obilie a ovocie, tkali plátno a spracúvali všetko, čo rodina potrebovala na prežitie, priamo doma. Práve túto sebestačnosť a všestrannosť dobových gazdovstiev Gazdovský dvor v Turej Lúke pripomína.
