Alexander Sergejevič Puškin do Brodzian nikdy neprišiel, a predsa tu stojí múzeum s jeho menom. Renesančný kaštieľ s nárožnými vežami pri Partizánskom totiž patril švagrovi básnikovej manželky a v 19. storočí sa stal strediskom ruskej kultúry na Slovensku. Dnes v ňom sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina s dobovými salónmi šľachtickej rodiny a pamiatkami na Puškinovu rodinu.
História a zaujímavosti
Najstaršia písomná zmienka o sídle v Brodzanoch pochádza z roku 1377, keď tu pravdepodobne stála menšia bloková stavba. V 16. storočí ju rod Brodzianskych prebudoval na renesančný štvorvežový kaštieľ so sgrafitovou výzdobou. V druhej polovici 17. storočia panstvo rozšíril rod Kvassayovcov, ktorý stavbe ponechal pevnostný charakter – dnes ide o trojpodlažnú štvorkrídlovú stavbu s nárožnými vežami okolo obdĺžnikového nádvoria, s dochovanými valenými, krížovými aj pruskými klenbami a renesančnou fasádou s iluzívnym kvádrovaním. Neskôr prešla budova barokovou úpravou a v 19. storočí romantickými a novobarokovými zmenami.
Zásadnú kapitolu napísal barón Gustáv Friesenhof, ktorý kaštieľ kúpil v 19. storočí. Jeho prvou manželkou bola ruská šľachtičná Natália Zagriažská a ich syn Gregor Friesenhof sa považuje za zakladateľa slovenskej meteorológie. Po jej smrti sa Friesenhof oženil s Alexandrou Gončarovovou, staršou sestrou Puškinovej manželky Natálie. Vďaka týmto rodinným väzbám sem prichádzala Puškinova vdova s deťmi aj ďalší ruskí umelci a spisovatelia. Dcéra Friesenhofovcov Natália, neskôr barónka Oldenburgová, bola mecenáškou umelcov a v obci založila školu a poštu.
