Kým sa väčšina návštevníkov Bojníc hrnie k rozprávkovému zámku, len pár minút pešo odtiaľ sa ukrýva miesto, kde sa ľudský príbeh začal omnoho skôr – pred desiatkami tisíc rokov. Prepoštská jaskyňa leží priamo v historickom centre Bojníc, len 5 – 7 minút chôdze od Kostola sv. Martina a asi 10 minút chôdze od Bojnického zámku. Archeologické nálezy dokladujú, že tu neandertálci žili pravdepodobne po tisícročia, čo radí jaskyňu medzi najvýznamnejšie paleolitické lokality na Slovensku.
Príroda a charakteristika
Jaskyňa leží na západnom okraji Hornonitrianskej kotliny, na úpätí mohutnej travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí historické jadro mesta. Travertín tu v minulosti ukladali termálne pramene – tie isté, vďaka ktorým sú Bojnice dodnes kúpeľným mestom. Samotná jaskyňa je pomerne malá: vstup leží v nadmorskej výške 242 m a jej dĺžka je 11 metrov. Chráni ju však mohutný skalný previs, ktorý pravekým ľuďom poskytoval útočisko pred nepriazňou počasia. Pre jej mimoriadnu hodnotu ju štát vyhlásil za národnú prírodnú pamiatku.
História a objav
Neandertálci tu žili v období stredného paleolitu, približne pred 70 000 až 40 000 rokmi, počas poslednej doby ľadovej. Svedčia o tom kamenné nástroje aj kosti zvierat, ktoré boli ich korisťou.
Prvý krok k objavu urobil v roku 1926 bojnický prepošt a amatérsky archeológ Karol Anton Medvecký, ktorý dal z jaskyne odstrániť rokmi nahromadený odpad a podnietil tak odborný výskum. Nálezy posudzovali významní archeológovia Lubor Niederle a Karel Absolon. Na počesť prepošta dostala jaskyňa svoje meno – Prepoštská. Opakované výskumy priniesli v jaskyni a jej okolí vyše 3 000 artefaktov, vďaka čomu patrí k najbohatším jaskynným sídliskám na Slovensku a k vzácnym stredopaleolitickým náleziskám aj v rámci strednej Európy.
