Na prvý pohľad len rovné polia pri Dubovej, v skutočnosti však jedno z najstarších opevnených centier naddunajských Slovanov. Pri obci Pobedim v okrese Nové Mesto nad Váhom (Trenčiansky kraj), medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom, sa nachádza významné slovanské hradisko z 9. storočia, ktoré archeológovia radia do rovnakého kultúrneho horizontu ako celoslovensky známe nálezisko Bojná. Je zastávkou Kultúrnej cesty svätého Cyrila a Metoda a miestom, kde si môžete predstaviť život veľmoža a jeho družiny spred vyše tisíc rokov.
História a archeologický výskum
Hradisko dokladá hustú sieť opevnených centier, ktorá v 9. storočí pokrývala územie dnešného západného Slovenska a slúžila ako obranná aj správna štruktúra Nitrianskeho kniežatstva a Veľkomoravskej ríše. Išlo o takzvané nížinné hradisko – rozkladalo sa juhozápadne od dnešnej obce na polohách Hradištia a Podhradištia, pôvodne v močaristom prostredí, ktoré bolo odvodnené až v roku 1959. Celková rozloha dosahovala asi 8 hektárov a tvorila ho akropola s podhradím.
Historici o lokalite vedeli už v 19. storočí, systematický archeologický výskum tu však viedla až v 60. rokoch 20. storočia PhDr. Darina Bialeková, CSc., ktorá sa neskôr stala čestnou občiankou Pobedima. Výskum ukázal, že akropolu chránil val budovaný komorovým systémom: hlinený val spevnený drevom mal z vonkajšej strany kamenný múr, v jeho korune stála drevená palisáda a v niektorých úsekoch strážne veže. Pri vale sa nachádzali remeselnícke dielne a vnútro hradiska slúžilo ako útočisko pre obyvateľov okolitých osád v čase nebezpečenstva. Pobedim bol aj obchodným centrom v povodí Váhu – svedčia o tom najmä nálezy sekerovitých hrivien, železných polotovarov, ktoré slúžili ako primitívne platidlo.
Datovanie hradiska je dodnes predmetom odbornej diskusie. Staršia interpretácia ho spájala s obdobím Pribinovho kniežatstva a jeho zánik kládla do prvej tretiny 9. storočia. Po významných nálezoch pozlátených kovových plátov a ďalších vzácnych artefaktov na hradisku Bojná sa výskum v Pobedime obnovil – naposledy sa tu kopalo v roku 2005 – a rádiokarbónové datovanie naznačilo, že hradisko existovalo v 2. polovici 9. storočia, teda v čase Veľkej Moravy. Archeológovia sa domnievajú, že ďalšie prekvapenia môže priniesť aj ďalší systematický výskum.
