Najmenšia obec Trenčianskeho kraja, pár desiatok obyvateľov a kamenný pamätník s menami tých, ktorí za pomoc partizánom zaplatili životom – Omastiná v Strážovských vrchoch nad Uhrovcom nesie jeden z najsilnejších príbehov Slovenského národného povstania. Pomník z roku 1964 je tichým, no výrečným svedectvom o tom, ako vojna zasiahla aj horskú dedinu, ktorá mala v roku 1944 asi 400 obyvateľov.
História a okolnosti vzniku
V Strážovských vrchoch pôsobil partizánsky zväzok Ján Žižka a jeho štáb istý čas sídlil práve v Omastinej. Obyvatelia pomáhali partizánom s ubytovaním, stravovaním aj orientáciou v teréne, budovali bunkre v Jožkovom údolí a na Čiernom vrchu a zabezpečovali zásoby na zimu 1944 – 1945 v Žernovskej a Vlčodolskej jaskyni. Niekoľko dní po vypuknutí povstania vznikol v obci akčný výbor na podporu SNP.
Za túto pomoc zaplatila obec krutú daň. V novembri 1944 ju obsadilo nemecké Sonderkommando, vyrabovalo ju a podpálilo; zatknutých obyvateľov vrátane starostu Ondreja Kurica zastrelili na Cibislávke pri Bánovciach nad Bebravou a desiatky ďalších uväznili v Ilave a Bánovciach. Ďalší útok prišiel po prestrelke s partizánmi – Nemci zatkli mužov vo veku 16 až 60 rokov aj niektoré ženy a vypočúvali ich na gestape v Bánovciach. Pri ďalšom prepade vypálili domy a hospodárske budovy a zavraždili 12 obyvateľov, ktorí sú pochovaní v spoločnom hrobe na Cibislávke. Tretíkrát Nemci obec obsadili 2. februára 1945 a odvliekli 42 občanov do koncentračných táborov.









