Lúky s panorámou Hornej Nitry, strmé vápencové bralá na južných svahoch a pamätník dvoch slávnych rodákov z Uhrovca – Rokoš (1 010 m n. m.) je dominantný vápencový masív v južnej časti Strážovských vrchov, na rozhraní okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou. Týči sa nad Nitrianskym Rudnom, Uhrovcom a Uhrovským Podhradím. Vrcholová časť je chránená ako národná prírodná rezervácia Rokoš a je zaradená medzi územia európskeho významu. Rokoš je druhým najvyšším vrchom Nitrických vrchov a nad okolité kotliny sa dvíha približne o 700 metrov, napriek tomu patrí k najľahšie dostupným tisícovkám západného Slovenska.
Čo vás čaká
Samotný vrchol je zalesnený a výhľad z neho je obmedzený, no na lúkach pod ním sa otvárajú široké panorámy na Hornonitriansku kotlinu, dolinu Nitrice a okolie Uhrovca. Južné svahy tvoria strmé skalné bralá so sutinami. Na lúke pod vrcholom stojí pamätník Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. V masíve sa nachádza aj voľne prístupná jaskyňa Brložná diera – asi 40 m dlhá skalná puklina s hlavnou sieňou na svahu Malého Rokoša (953 m). V zime v nej zimujú netopiere a motýle, preto je vtedy vstup zakázaný. Z červenej značky vedie vyznačená odbočka aj ku Košútovej jaskyni. Pri dobrej viditeľnosti vidno Vtáčnik, Považský Inovec a Tribeč, výnimočne aj Nízke Tatry či Malú a Veľkú Fatru.
Národná prírodná rezervácia
Rezerváciu vyhlásili v roku 1974 na ploche 460,41 ha a platí v nej 4. stupeň ochrany. Okrem samotného Rokoša zahŕňa aj bralá Srnnej (620 m) a Košútovej skaly (840 m). Je to jediné miesto Západných Karpát, kde vedľa seba rastú borovica lesná a teplomilný dub plstnatý, takže sa tu prelína horská a suchomilná vegetácia. Rastú tu viaceré druhy orchideí a žije tu rys ostrovid.
