V zámockom parku v Hlohovci stojí nenápadná obdĺžniková budova s erbami na streche, ktorá ukrýva kus európskej kultúrnej histórie. Empírové divadlo z roku 1802 je najstaršou zachovanou divadelnou budovou na Slovensku a patrí medzi najvzácnejšie ukážky empírového (neskoroklasicistického) slohu u nás. Výnimočné je aj tým, že po viac ako dvoch storočiach stále slúži svojmu pôvodnému účelu – kultúre.
História
Divadlo dal postaviť gróf Jozef Erdődy (1754 – 1824), nitriansky župan, kancelár na viedenskom dvore a držiteľ Rádu zlatého rúna. Erdődyovci získali hlohovské panstvo v roku 1720 a práve Jozef prestaval starý hrad na reprezentačné šľachtické sídlo. Počas jeho éry vznikli aj Napoleonské kúpele v Piešťanoch. Divadlo dokončili v roku 1802 pri príležitosti návštevy cisára Františka II. (ako rakúsky cisár neskôr František I.) a pri jeho koncepcii sa gróf inšpiroval cisárskym divadlom vo viedenskom Schönbrunne.
Návrh stavby vypracoval Pietro Travaglia – architekt, maliar a divadelný výtvarník talianskeho pôvodu, ktorý predtým pôsobil ako divadelný maliar rodiny Esterházyovcov a v rokoch 1800 až 1802 viedol aj prestavbu hlohovského zámku. Murárske práce vykonali miestni majstri pod vedením Šimona Lehnera. Na rozdiel od mnohých šľachtických scén, ktoré vznikali úpravou jestvujúcich sál, bola táto budova od začiatku postavená výlučne ako divadlo.
Architektúra
Budova má jednoduchý obdĺžnikový pôdorys. Nad strešnou rímsou sú osadené pieskovcové erby rodu Erdődyovcov a pod nimi nápisové tabule o stavbe divadla, fasády zdobia figurálne reliéfy s antickými motívmi. Podľa prekladu latinského nápisu venoval gróf divadlo dvom múzam – Tálii, múze komédie, a Melpomene, múze tragédie. Sála s kapacitou približne 180 miest vrátane balkóna je známa výbornou akustikou, pre ktorú ju vyhľadávali umelci už v minulosti.







