Piesok pod nohami, vlnité duny a okolo voňavý borovicový les – na Záhorí, medzi Malými Karpatmi a riekou Moravou, sa ukrýva krajina, akú by ste na Slovensku nečakali. Rozsiahle pieskové duny pripomínajúce púšť sú známe ako Šranecké piesky a miestni im hovoria „slovenská Sahara“. Ležia v Borskej nížine vo vojenskom obvode Záhorie, medzi obcami Plavecký Mikuláš a Lakšárska Nová Ves, a patria k najneobvyklejším prírodným lokalitám na západe Slovenska.
Ako vznikla slovenská Sahara
Piesok sem podľa geológov naviali vetry z nív rieky Moravy už v starších štvrtohorách, v období pleistocénu. Naviate vrstvy dosahujú miestami hrúbku až okolo 80 metrov. Duny zaberajú takmer 1000 hektárov a v novoveku sa opäť dali do pohybu po tom, čo bola pôvodná krajina odlesnená a vietor začal voľne previevať odkryté piesky.
Situáciu sa v 18. storočí rozhodla riešiť cisárovná Mária Terézia, ktorá nariadila vysadiť okolo dún borovicové lesy. Tie dodnes bránia ich ďalšiemu šíreniu a dali Záhoriu jeho typickú tvár – rozľahlé bory na piesčitých pôdach. Bez nich by tu podľa odborníkov dnes bola skutočná malá púšť.
Vzácna príroda medzi pieskom
Napriek (alebo práve vďaka) blízkosti vojenského výcvikového priestoru sa tu zachovali biotopy európskeho významu. Od roku 2012 je územie s rozlohou približne 988 ha vyhlásené za chránený areál Šranecké piesky, ktorý je súčasťou CHKO Záhorie a platí v ňom tretí stupeň ochrany. Chránia sa tu vnútrozemské panónske pieskové duny, vresoviská, teplomilné dubové lesy na piesku aj kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy.
