Pieskovcová skalná brána, ktorá sa týči nad lesom ako ústie pece, a o kus ďalej osem metrov vysoký skalný previs, pod ktorým sa ukrývali pravekí lovci – a s nimi aj mamuty, nosorožce či jaskynné medvede, ktorých kosti tu našli archeológovia. Malá Pec a Veľká Pec nad Prašníkom sú dve prírodné pamiatky Dobrovodského krasu, ktoré spojíte do jednej nenáročnej, asi dvojhodinovej lesnej vychádzky.
Príroda a charakteristika
Malá Pec je zalesnený vrch s výškou 392 metrov medzi Prašníkom a Šterusmi. Jej dominantou je výrazná skalná brána z neogénnych pieskovcov, ktorú spolu s menšími skalnými útvarmi vymodelovala erózia, zvetrávanie a pôsobenie vetra – ide o takzvané pseudokrasové tvary, ktoré nevznikli rozpúšťaním horniny ako klasický kras. Odtiaľ pochádza aj názov oboch útvarov, otvor pripomína ústie pece. Vrchol pokrýva hustý vysadený borovicový les, juhovýchodné svahy na zarastených pasienkoch majú lesostepný ráz.
Veľká Pec leží na severovýchodnom svahu tesne pod vrcholom s výškou 437 metrov. Je to pseudokrasový skalný previs, nazývaný aj jaskyňa, vysoký asi 8 metrov a hlboký približne 15 metrov, vyhĺbený do vápnitých zlepencov a brekcií koróziou, zvetrávaním a vetrom.
Archeológia a ochrana
Veľká Pec patrí k významným paleolitickým náleziskám Malých Karpát. Okrem stôp pravekého osídlenia, ktoré dokladajú, že previs slúžil ľuďom ako prirodzený úkryt, sa tu našli aj kosti mamuta, jaskynného medveďa, nosorožca, hyeny a soba. Obe lokality sú chránené ako prírodné pamiatky – Veľká Pec od roku 1979, Malá Pec od roku 1996 – a ležia v chránenom vtáčom území Malé Karpaty, ktoré patrí do sústavy Natura 2000. Pieskovcové tvary sú krehké, preto po skalách neliezte a skalné steny nepoškodzujte.
