Pred záhoráckym domom v Borskom Mikuláši stojí kamenná socha básnika od Jána Koniarka a nad vchodom pamätná tabuľa z roku 1885 – práve tu sa 24. marca 1785 narodil Ján Hollý, básnik, ktorého súčasníci nazývali slovenským Homérom. Rodný dom spravuje Záhorské múzeum v Skalici ako vysunutú expozíciu a patrí medzi vyhľadávané miesta literárnej turistiky na Záhorí.
História a architektúra
Ján Hollý, kňaz, básnik a prekladateľ, je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej epiky – vo svojich veršovaných eposoch čerpal z veľkomoravskej minulosti a dokazoval, že aj po slovensky možno tvoriť veľkú literatúru. Zachovaný dom pochádza z druhej polovice 18. storočia a je typickou ukážkou ľudovej architektúry Záhoria. Na jeho fasáde je od roku 1885 osadená pamätná tabuľa s nápisom „V tomto dome nesmrteľný básnik slovenský narodil sa 24. brezna r. 1785“. Pamätnú izbu v dome slávnostne otvorili 20. júla 1957, keď zároveň prešiel celý objekt obnovou do pôvodného stavu.
Život Jána Hollého
Hollý pochádzal z roľníckej rodiny, základnú školu navštevoval v rodnej obci a v rokoch 1802 – 1804 študoval v Trnave filozofiu, potom teológiu. Už ako študent sa rozhodol písať bernolákovskou slovenčinou a prekladal grécke a latinské hrdinské básne. Za kňaza ho vysvätili v roku 1808 a najdlhšie pôsobil v Maduniciach, kde vznikli jeho zásadné diela – epos Svatopluk, Cyrillo-Metodiada či Sláv – a kam za ním chodili štúrovci aj zahraniční hostia. V roku 1843 sa v Dobrej Vode stretol so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, čo patrí k významným medzníkom na ceste k uzákoneniu spisovnej slovenčiny. Po požiari Maduníc v tom istom roku odišiel na odpočinok do Dobrej Vody, kde 14. apríla 1849 zomrel.
