Dlhý vytrvalý výstup bez technických úsekov, trávnatý hrebeň s kamzíkmi a z vrcholu kruhový výhľad od Roháčov cez Kriváň až po Liptovskú Maru – Baranec (2 184 m n. m.) je tretím najvyšším vrchom Západných Tatier a jedným z najvýraznejších vrcholov nad Liptovskou kotlinou. Žltá trasa zo Žiarskej doliny cez Holý vrch je otvorená celoročne.
Príroda a charakteristika
Vrch leží v Tatranskom národnom parku medzi Žiarskou a Jamníckou dolinou, nad obcou Žiar v okrese Liptovský Mikuláš. Celý masív sa nachádza na slovenskom území, Poliaci ho poznajú pod menom Baraniec. Na vrchole stojí betónový stĺp so štátnym znakom. Baranec je žulový vrch, no jeho oblý chrbát pokrýva tráva a ostré skalné hrebene tu nenájdete – zato pod vrcholom padajú svahy na východ aj západ do dolín o približne 1 000 m.
Na okrajoch kosodreviny rastú čučoriedky a brusnice, z chránených rastlín horec bodkovaný, poniklec biely a zvonček tatranský. V poraste žije vretenica severná a jašterica živorodá, z vtákov vrchárka modrá. Na trávnatých svahoch Baranca sa často pasú kamzíky. V porovnaní s inými tatranskými dvojtisícovkami je vrch menej navštevovaný.
Výstup a výhľad
Výstup je dlhý a vytrvalý, s prevýšením vyše 1 300 m. Najstrmšia je prvá časť: na Holý vrch (1 723 m) sa stúpa asi dve hodiny tienistým lesom, ktorý vyššie vystrieda kosodrevina, a prekoná sa pritom vyše 800 výškových metrov. Už odtiaľto vidno Liptovskú kotlinu s Liptovskou Marou, Liptovským Mikulášom, Smrečanmi a Žiarom. Nad hranicou lesa vedie chodník trávnatým hrebeňom; kosodrevina sa približne od výšky 1 800 m rozpadá na ostrovčeky a potom mizne úplne. Z vrcholu je kruhový výhľad na hlavný hrebeň Západných Tatier s Roháčmi, na Kriváň a Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Liptovskú Maru a Chočské vrchy.
