Mierne a rovnomerné stúpanie po telese bývalej úzkokoľajky, zachované mosty, travertínové kaskády a na konci minerálne pramene opustených kúpeľov – Cyklokorytnička vedie z Ružomberka dolinou rieky Revúca do bývalých kúpeľov Korytnica pod Nízkymi Tatrami. Väčšinou ide oddelene od automobilovej dopravy a cesta späť je príjemne z kopca.
Z histórie železnice
Úzkorozchodná trať z Ružomberka do Korytnice, ľudovo zvaná Korýtko, premávala v rokoch 1908 až 1974 a merala takmer 24 km. Mesto pôvodne žiadalo spojenie normálneho rozchodu s Banskou Bystricou, povolená však bola len úzkokoľajka do kúpeľov. Vozila drevo do ružomberskej celulózky a papierní, kúpeľných hostí, turistov aj miestnych a vlaky na nej jazdili najviac tridsaťkilometrovou rýchlosťou. Počas Slovenského národného povstania po nej evakuovali pacientov a personál vojenskej nemocnice. Nákladná doprava skončila v roku 1966 pre rozširovanie cesty, v roku 1974 trať pre zlý technický stav zrušili a rozobrali. Teleso so zachovanými mostmi prebudovali na cyklotrasu v roku 2016.
Trasa
Trasa začína v Ružomberku na parkovisku pri zastávke Zápalkáreň na Šoltésovej ulici pri Revúcej. Meria 23 km jedným smerom (46 km tam a späť) a prekonáva prevýšenie približne 330 m. Vedie cez Biely Potok, Jazierce, Podsuchú, Liptovskú Osadu a Patočiny do Korytnice-kúpeľov; na týchto siedmich miestach stoja náučné panely o histórii železnice, prírode a okolí. Trasu od roku 2020 dopĺňa 16 dobových fotografií, míňa aj vojenské bunkre a maketu parného rušňa. Stúpanie je mierne a rovnomerné, typické pre bývalú železničnú trať – z Ružomberka sa ide stále mierne do kopca, späť sa naopak pohodlne zveziete. Povrch tvorí asfalt, zhutnené cesty a lesné úseky.
