Priamo pod Kostolom sv. Ondreja v centre Ružomberka, na svahu nad Námestím Andreja Hlinku, stojí jedna z najznámejších a zároveň najdiskutovanejších pamiatok mesta – Mauzóleum Andreja Hlinku, nazývané aj Pamätník Andreja Hlinku. Je národnou kultúrnou pamiatkou a podľa zákona o zásluhách Andreja Hlinku z roku 2007 aj pietnym miestom. Kto sa zaujíma o slovenské dejiny 20. storočia, nájde tu kus príbehu, v ktorom sa mieša úcta, politika aj dodnes nevyriešená záhada.
Kto bol Andrej Hlinka
Andrej Hlinka sa narodil v roku 1864 v Černovej, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka, v pltníckej rodine. Študoval na piaristickej škole v Ružomberku a na vyššom gymnáziu v Levoči, v roku 1883 vstúpil do kňazského seminára Spišskej kapituly a 19. júna 1889 ho vysvätili za kňaza. V roku 1905 sa stal ružomberským farárom a pôsobil tu až do smrti v roku 1938. Patril k hlavným predstaviteľom hnutia za autonómiu Slovenska. S jeho menom je spojená aj Černovská tragédia z roku 1907, keď žandári pri vysviacke kostola v Černovej zastrelili pätnásť ľudí. Hlinkova podobizeň bola na slovenskej bankovke v hodnote 1 000 Sk.
História mauzólea
Stavbu pôvodne plánovali ako pamätník padlým v prvej svetovej vojne. Po Hlinkovej smrti však mestské zastupiteľstvo na čele s mešťanostom Antonom Mederlym rozhodlo, že vznikne jeho mauzóleum. Hlinkove pozostatky sem previezli z mestského cintorína. Budova je orientovaná na hlavné námestie, Kostol sv. Ondreja a faru, v ktorej Hlinka žil a pôsobil – dnes je fara súčasťou novorenesančnej budovy mestského úradu.
Pokojné dni hrobka nezažila dlho. V septembri 1944 na ňu zaútočilo povstalecké lietadlo a v roku 1945, pred príchodom Červenej armády, telesné pozostatky premiestnili na neznáme miesto. Pátranie po nich dodnes neprinieslo výsledok, a tak sarkofág zostáva prázdny. V roku 1948 komunistický režim mauzóleum zatvoril a vchod zapečatil. K obnove došlo až po roku 1990 – pri rekonštrukcii v rokoch 1990 – 1991 nahradili pôvodnú sochu Panny Márie busta Andreja Hlinku a nerezový kríž. V roku 2003 umiestnili v predsieni pôvodnú sklenenú rakvu spolu s kópiou posmrtnej masky a v roku 2007, pred 100. výročím Černovskej tragédie, upravili fasádu a doplnili informačné tabule vo viacerých jazykoch.
