Nenápadný skalný otvor v lese nad Liptovským Jánom skrýva jeden z najsilnejších príbehov slovenských hôr. Jaskyňa Kamenné mlieko, miestnymi nazývaná aj Židovská jaskyňa, leží v masíve Poludnice v Nízkych Tatrách, v katastri obce Liptovský Ján (okres Liptovský Mikuláš). Meno dostala podľa bielych nátekov na stenách, ktoré pripomínajú zaschnuté mlieko na kameni. Je voľne prístupná celý rok a výlet k nej sa dá pohodlne spojiť s výstupom na jeden zo symbolov Liptova.
Príroda a ochrana
Kamenné mlieko je prírodná pamiatka v správe Správy slovenských jaskýň. Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1994 a naposledy novelizované v roku 2009. Predmetom ochrany je jaskyňa prístupná návštevníkom na účely zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt. Ide o jednoduchú priestrannú chodbu s prirodzeným skalným interiérom – je dlhá približne 35 až 45 m a široká 4 až 5 metrov. Leží v lese vo výške približne 1 200 m n. m. V zime ju často zdobia cencúle a zamrznutá voda, vďaka čomu pôsobí ešte tajomnejšie.
Príbeh Židovskej jaskyne
Na prelome rokov 1944 a 1945 sa v jaskyni ukrývalo 45 židovských utečencov zo Slovenska a Poľska. Prežiť im pomáhali obyvatelia neďalekej Závažnej Poruby, ktorí im nosili jedlo, oblečenie a najnutnejšie veci, hoci tým riskovali vlastné životy. Vchod do jaskyne utečenci zatarasili a zamaskovali kameňmi, drevom, čečinou a v zime aj snehom. Oheň si smeli zakladať len v noci, aby ich dym neprezradil, a cez deň mrzli. Ich skrývanie sa skončilo až po bojoch o Liptovský Mikuláš a okolie, ktoré sa začali vo februári 1945 a trvali približne dva mesiace. Podľa spomienok skupinu do oslobodeného Liptovského Jána previedol Maroš Piatka, ktorého za to nazvali Mojžišom. V auguste 2016 odhalili v portáli jaskyne pamätnú tabuľu na pamiatku zachránených.
