Dinosaurie vajcia, dielo mimozemšťanov alebo „len“ výtvor prírody starý desiatky miliónov rokov? Takmer dokonale guľaté kamene v osade Megoňky vzbudzujú zvedavosť už od ich objavenia. Kamenné gule v Megoňkách ležia v mestskej časti Milošová mesta Čadca na Kysuciach, neďaleko hranice s Českom a obcou Mosty u Jablunkova. Lokalita vo výške okolo 575 m n. m. patrí k najznámejším geologickým raritám Slovenska.
Ako vznikli – príroda a geológia
Gule sú takzvané konkrécie – útvary vajcovitého až guľovitého tvaru, ktoré vznikali v pieskovcoch po ich usadení. Najpravdepodobnejšia je teória geológov, podľa ktorej sa v pravekom mori postupne nabaľovali okolo jadra pohybmi vody na morskom dne. Ich vznik sa kladie do obdobia kriedy až stredného eocénu a vek sa odhaduje na viac ako 40 miliónov rokov. Tvorí ich hrubozrnný pieskovec sivej, sivomodrej a sivohnedej farby, povrch gúľ je jemnozrnný. Pôvodne ležali ukryté v pevnej pieskovcovej hornine približne 1,5 až 2 m pod dnešným terénom.
Územie patrí k západnému úseku flyšového pásma. Gule sa nachádzajú v blízkosti tektonickej línie, kde bola magurská jednotka nasunutá na sliezsku jednotku. Súvislý pás podobných útvarov sa tiahne pod hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd od Megoniek cez Korcháň až po obec Klokočov. Ide o najväčšie nálezisko svojho druhu v Európe. Podobné gule sa našli napríklad na Kostarike, na Novom Zélande či v pralesoch Južnej Ameriky, no tie kysucké vraj majú najpresnejší tvar.
