Na najvyššom mieste obce Liptovský Michal, na návrší južne od sútoku Ľupčianky s Váhom, stojí rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela – ranogotická stavba z polovice 13. storočia. Spolu s drevenou zvonicou zo 17. storočia, ktorá slúži ako brána do ohradeného areálu s cintorínom, tvorí ucelený areál chránený ako národná kultúrna pamiatka. Pozornosť si zaslúži sakristia s klenbou z 13. storočia, gotické presbytérium z pieskovca a pôvodné neskorogotické dvere s kovaním v južnom portáli.
História
Kostol postavili okolo polovice 13. storočia, pravdepodobne na mieste staršej svätyne. Prvá zmienka sa spája s rokom 1270, keď sa v spore o majetok spomína miestny farár Pavol. Listina z roku 1288 uvádza kostol ako súčasť liptovského vicearchidiakonátu a jeho správne centrum.
V prvej tretine 14. storočia kostol goticky prestavali – pôvodné presbytérium nahradili novým s polygonálnym uzáverom a upravili niektoré okná lode. V období reformácie kostol v rokoch 1575 – 1686 s prestávkami využívali evanjelici, ktorí doň vložili emporu. V rokoch 1824 – 1831 dostala loď nový plochý strop a v 19. storočí prestavali aj arkádu víťazného oblúka, fasády a niektoré okná. Pri obnove v rokoch 1941 – 1942 pribudla južná predsieň a interiér vtedy vymaľoval M. Štalmach. Jeho maľby odstránili pri komplexnej obnove v rokoch 1975 – 1976.
V roku 2018 reštaurovali gotické okno presbytéria a pri prácach odkryli časti pôvodnej stredovekej nástennej maľby. Reštaurovanie gotických okien podporilo Ministerstvo kultúry SR.
Architektúra
Ranogotické jadro tvorí obdĺžniková jednoloďová stavba z tufu so štvorcovým presbytériom na východe a štvorbokou sakristiou na severe. Pôvodne ju osvetľovali veľmi úzke, rozšírené okná. Nezvyčajné je, že loď mala okná aj na severnej strane, čo sa v stredoveku robilo len výnimočne.
