Vrch Modraľová s nadmorskou výškou 1168 metrov, ležiaci na chotárnej hranici obce Oravská Polhora, je najsevernejším bodom Slovenska a v turistických kruhoch si vyslúžil prezývku "Slovenský severný pól". Na niektorých mapách sa označuje aj názvom Beskydok a leží priamo na štátnej hranici s Poľskom v pohorí Beskydy, konkrétne v podcelku Polhoranská vrchovina.
Stopy vojny v horskom teréne
V okolí východiskového bodu túry, v časti obce zvanej Píla, sa dodnes zachovali pozostatky nemeckého vojenského opevnenia z obdobia druhej svetovej vojny – zákopy, guľometné hniezda a protitankové záseky, ktoré nemecká armáda vybudovala ako obrannú líniu, no front touto oblasťou napokon neprešiel a opevnenia zostali nevyužité. Dnes patria medzi tiché historické pripomienky, na ktoré návštevníci narazia popri turistickom chodníku.
Gajdošská strunga
Modraľová je známa aj ako miesto, kde sa stretávajú hranice troch regiónov so živou tradíciou hry na gajdách – oravského, sliezskeho a malopoľského, vďaka čomu si vyslúžila prezývku "Gajdošská strunga". Symbolicky tak spája ľudovú kultúru Oravy, Kysúc a poľského pohraničia.
Nie celkom presný najsevernejší bod
Kuriozitou je, že bod pri Modraľovej, dlhodobo označovaný ako najsevernejší bod Slovenska (v blízkosti hraničného kameňa 91/10, vo výške okolo 1086 m), nie je podľa merania Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave celkom presný. Skutočne najsevernejší bod krajiny leží približne 1,36 kilometra západnejšie, no keďže v teréne nie je nijako označený a z turistického hľadiska ide o nezaujímavé miesto, tradičný bod pri Modraľovej zostáva symbolickým aj turisticky uznávaným cieľom.
Ako sa tam dostať
Východiskovým bodom túry je časť obce Oravská Polhora zvaná Píla, odkiaľ vedie žlto značený chodník údolím riečky Polhoranky smerom na Jalovecké sedlo na slovensko-poľskej hranici. Ide o stredne náročnú túru, celá trasa tam a späť trvá orientačne okolo piatich hodín. Cestou sa dá občerstviť pri dvoch prírodných studničkách s pramenitou vodou. Na vrchol vedie aj cykloturistická trasa, z čiastočne odlesneného vrcholu sa naskytá výhľad na Babiu horu a vzdialenejšie Sliezske Beskydy.
Praktické informácie
Miesto je voľne prístupné celoročne a bez vstupného, návšteva je najvhodnejšia v teplejších mesiacoch, keďže ide o horský terén bez infraštruktúry a časť trasy vedie chránenou krajinnou oblasťou Horná Orava. Odporúča sa vhodná turistická obuv, dostatok tekutín a orientácia podľa turistického značenia, keďže signál mobilnej siete môže byť v tejto odľahlej oblasti slabý. Túru je možné predĺžiť aj o susedný vrch Pilsko na poľskej strane hranice, obľúbený najmä medzi zimnými turistami a bežkármi.
