Kde inde by ste v tieni líp prešli popri hroboch Janka Kráľa, Martina Kukučína, Svetozára Hurbana Vajanského, Milana Hodžu či Martina Benku? Národný cintorín v Martine je unikátny panteón slovenských dejín – miesto posledného odpočinku viac ako tristo osobností literatúry, vedy, umenia a verejného života. Leží v meste, ktoré bolo od druhej polovice 19. storočia strediskom slovenského národného a kultúrneho života, a nepôsobí ako smutné miesto, ale skôr ako rozľahlá galéria spomienok na ľudí, ktorí formovali moderné Slovensko.
História
Cintorín vznikol koncom 18. storočia ako mestský cintorín pre katolíkov aj evanjelikov. Prvý písomný doklad z roku 1785 hovorí o založení nového cintorína „pred piatimi rokmi“, teda okolo roku 1780. S rímskokatolíckym Kostolom sv. Martina ho spájala takzvaná Smrtná ulica. Postupne sa zapĺňal, preto ho v rokoch 1879 a 1903 rozšírili a dnešnú podobu získal v roku 1909. Zlom nastal v roku 1866, keď tu pochovali Karola Kuzmányho, prvého podpredsedu Matice slovenskej a autora piesne Kto za pravdu horí. Začala sa tradícia pochovávania významných osobností – nasledoval štúrovský prozaik Janko Kalinčiak a ďalší. Po roku 1918 sem previezli ostatky viacerých spisovateľov, politikov a umelcov z iných miest Slovenska aj zo zahraničia: v roku 1928 Martina Kukučína, v roku 1940 Janka Kráľa. V 70. a 80. rokoch pribudli okrem iných ostatky Mikuláša Galandu, Karola Plicku či Štefana Marka Daxnera. Svoje miesto tu po rokoch našli aj osobnosti, ktoré zomreli v exile – Jozef Cíger Hronský či Milan Hodža. Dňa 21. novembra 1967 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Koho tu nájdete
Zoznam pochovaných pripomína učebnicu slovenských dejín. Odpočívajú tu básnici Janko Kráľ, Vladimír Roy, Ján Smrek či Maša Haľamová, prozaici Martin Kukučín, Svetozár Hurban Vajanský, Janko Jesenský, Elena Šoltésová a Jozef Cíger Hronský, jazykovedec a literárny vedec Jozef Škultéty, politici Ján Francisci-Rimavský, Pavol Mudroň a Milan Hodža, maliari Martin Benka a Mikuláš Galanda, fotograf a filmár Karol Plicka, prírodovedec a kňaz Andrej Kmeť či botanička Izabela Textorisová. Zaujímavosťou sú susediace hroby Štefana Krčméryho a Jozefa Cígera Hronského – podľa tradovaného príbehu obaja kedysi vzplanuli láskou k tej istej žene.
