V Martine, meste, ktoré sa pre bohatú kultúrnu históriu nazýva kolískou slovenskej kultúry, stojí na rohu Divadelnej ulice a ulice Andreja Kmeťa novorenesančná budova s korintskými stĺpmi, postavená z peňazí slovenskej verejnosti. Národný dom z roku 1890 je jednou z najvýznamnejších pamiatok mesta a sídlom Slovenského komorného divadla – profesionálnej činohernej scény s tradíciou od roku 1944, na ktorej začínali legendy slovenského herectva.
História a zaujímavosti
Po zrušení Matice slovenskej a konfiškácii jej zbierok hľadali Slováci dôstojný priestor pre divadlo, knižnicu a spoločenský život. Myšlienku postaviť novú budovu predniesol v roku 1885 režisér a herec Slovenského spevokolu Andrej Sokolík. Stavebný výbor pod vedením advokáta Matúša Dulu vyzval verejnosť, aby prispela kúpou spoluvlastníckych podielov po 50 zlatých – budova tak mala formu súkromného podniku, aby ju úrady nemohli zhabať ako kedysi matičný dom. Základný kameň položili 30. apríla 1888 a Národný dom slávnostne otvorili 12. augusta 1890. Pôvodne bol polyfunkčný: sídlilo v ňom divadlo, múzeum, kasíno, hotel aj reštaurácia.
Projekt je vrcholným dielom architekta a staviteľa Blažeja Bullu a schválil ho aj Spolok pražských architektov. Novorenesančnú fasádu so zdobenými korintskými stĺpmi navrhol s neskrývanou inšpiráciou napoleonským Parížom. Na poschodí bola zimná záhrada v ruskom štýle s kruhovou presklenou kupolou a množstvom zelene, Turčianske kasíno a klubové miestnosti dostali podobu ľudovej architektúry. Divadelná sála, Národná dvorana, mala dve proscéniové lóže, parter a tri galérie a zmestilo sa do nej približne tisíc divákov. Prestavby v 50. rokoch 20. storočia pôvodné interiéry do veľkej miery poškodili a na začiatku tretieho tisícročia bol dom v havarijnom stave. V rokoch 2001 až 2008 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá obnovila Bullove architektonické prvky a zároveň priniesla modernú divadelnú technológiu.
