Uprostred bukových lesov nad Rajeckou dolinou stojí skala, ktorá vyzerá, akoby ju tu niekto zabudol – obrovský kamenný kyj s úzkou „rukoväťou“ a mohutnou hlavicou. Skalný budzogáň, známy aj ako Stratený či Zbyňovský budzogáň, sa nachádza na svahu vrchu Žibrid (867 m n. m.) v Súľovských vrchoch, nad obcou Zbyňov neďaleko kúpeľného mesta Rajecké Teplice. Skalný útvar dosahuje výšku skoro 14 m, má úzku základňu a širšiu vrchnú časť. Tento prírodný výtvor sa zaradil medzi 7 najkrajších prírodných krás Slovenska a je obľúbeným cieľom rodinných výletov aj kúpeľných hostí.
Ako vznikol
Súľovské vrchy sú známe bizarným skalným reliéfom – vežami, ihlami, bránami a skalnými mestami. Budzogáň je jedným z ich najosobitejších výtvorov. Tvoria ho zlepence a brekcie, teda horniny zložené z úlomkov a okruhliakov stmelených prírodným tmelom. Spodná časť skaly je menej súdržná a ľahšie sa rozpadá, preto ju eróziou vody, vetra a mrazu počas dlhých období príroda „obrúsila“ rýchlejšie než pevnejšiu hlavicu. Výsledkom je tvar, ktorý niekomu pripomína budzogáň, inému hríb a ďalší v ňom vidí zdvihnutú zovretú päsť.
Legenda o obrovi
O tomto prírodnom skalnom útvare neobvyklých tvarov existuje legenda vysvetľujúca jeho vznik. V minulosti na svahu Žibrid rástol najväčší strom na svete – hromodub. Jedného dňa okolo neho prechádzal obor, ktorému chýbal budzogáň, a tak si povedal, že si ho z tohto stromu vyrobí. Ako si tak z hromoduba vyrezával svoj nástroj, nevšimol si, že z neho vyteká miazga a prilepil sa ňou o zem. Keď to zistil, veľmi sa nahneval, z celej sily ho zapichol do zeme, preklial ho a z budzogáňa sa tak stala skala, ktorá tam stojí dodnes. V skutočnosti však za jeho vznikom stojí erozívna činnosť vody trvajúca dlhé storočia.
Trasa a prístup
Skalný budzogáň je obklopený hustým lesom, a preto ho nevidno ani z hrebeňa Súľovských skál. Najpohodlnejšie sa k nemu dostanete po náučnom chodníku Stratený budzogáň, ktorý začína pri rieke Rajčianke na okraji kúpeľného parku v Rajeckých Tepliciach a je značený žltou turistickou značkou. Turisti sa tu môžu dostať z kúpeľného mesta Rajecké Teplice po približne dvoch hodinách príjemnej prechádzky lesom po náučnom chodníku so 6 stanovišťami. Na každom stanovišti sa záujemcovia dozvedia niečo nové o prostredí, ktorým práve prechádzajú – o miestnej flóre a faune i o legende, ktorá sa pred vami skladá kúsok po kúsku ako skladačka. Turistická trasa prechádza ponad obec Zbyňov, má prevýšenie okolo 500 m a je dlhá približne 6,5 km. Kratšia alternatíva vedie priamo zo Zbyňova (približne 4,5 km).
Čo vás čaká
- Malý budzogáň – pozorní turisti si neďaleko všimnú aj jeho „mladšieho brata“, menší skalný útvar ukrytý v lesnom poraste.
- Výhľady – zo skál nad budzogáňom sa otvára pohľad na Lietavský hrad a hrebene Malej Fatry.
- Vrchol Žibridu – ak máte chuť pokračovať, po turistickej značke vystúpite asi za 25–30 minút na vrchol Žibridu s výhľadmi na Rajeckú dolinu, Súľovské skaly, Strážovské vrchy a Považie.
- Oddych – pri trase aj nad budzogáňom nájdete ohniská, takže sa oplatí pribaliť niečo na opekanie.
Praktické informácie
- Vstup: voľný, celoročne a bez obmedzení.
- Parkovanie: v Rajeckých Tepliciach, napríklad na záchytnom parkovisku alebo pri autobusovom nástupišti.
- Doprava: Rajecké Teplice sú dobre dostupné vlakom aj autobusom zo Žiliny, ktorá je vzdialená približne 14 km.
- Obuv: trasa vedie lesným a miestami skalnatým terénom; po daždi sa chodník šmýka, preto odporúčame pevnú turistickú obuv.
- S deťmi: túra je vhodná aj pre rodiny so staršími deťmi, kočík však nezoberiete.
- Voda a občerstvenie: na trase nie sú, vodu si zoberte so sebou; reštaurácie a kaviarne nájdete v Rajeckých Tepliciach.
Tipy na výlety v okolí
Výlet k budzogáňu môžete spojiť s relaxom v kúpeľoch a aquaparku v Rajeckých Tepliciach alebo s prechádzkou okolo tamojšieho jazierka. Kúsok od Zbyňova sa týči zrúcanina Lietavského hradu, v Rajeckej Lesnej môžete obdivovať známy drevený Slovenský betlehem a skúsení turisti sa môžu vydať do skalného labyrintu Súľovských skál s hradom Súľov. Na opačnej strane doliny láka k túram Lúčanská Malá Fatra.
