Kto prechádza severným Slovenskom údolím rieky Váh smerom na Turiec, neprehliadne rozsiahle vodné dielo pri obci Krpeľany. Vodná elektráreň a priehrada Krpeľany je prvým a zároveň jedným z najstarších článkov takzvanej Vážskej kaskády, sústavy vodných stupňov, ktorá dodnes vyrába významnú časť slovenskej vodnej energie.
História a technika
Výstavba diela sa začala v roku 1952 na mieste, kde sa rieka Váh stretáva s riekou Orava. V utorok 5. novembra 1957 montéri brnianskych Oceľostavieb, nositelia vyznamenania Za vynikajúcu prácu, uzavreli mohutné haťové segmenty nezvyčajných rozmerov a krpelianska nádrž sa začala napĺňať. Do 7. novembra sa do nej nahromadili štyri milióny kubíkov vody, ktoré presne o 14.15 hodine prvý raz roztočili lopatky prvého agregátu elektrárne. Elektráreň je vybavená Kaplanovými turbínami s celkovým inštalovaným výkonom približne 24,75 MW a ročne vyrobí v priemere okolo 59,4 GWh elektrickej energie. Vodná nádrž zadržiava objem asi 8,3 milióna kubických metrov vody na zatopenej ploche 1,26 km². Krpeľany predstavujú úplne prvý a riadiaci stupeň Vážskej kaskády – rozsiahleho systému priehrad a elektrární, ktorý napriek tomu, že sa začal budovať ako prvý, bol dokončený až po vodných dielach Dubnica a Nové Mesto nad Váhom. Ako súčasť takzvanej Horno-vážskej kaskády pokračuje smerom dolu tokom cez ďalšie stupne v Sučanoch a Lipovci. Hlavnou úlohou diela je popri výrobe elektriny aj regulácia prietoku a ochrana okolitých obcí pred jarnými povodňami.
