Vrátna dolina je srdcom Krivánskej Malej Fatry a jedným z najkrajších horských údolí na Slovensku. Leží v Národnom parku Malá Fatra, v katastri obce Terchová, asi 3 km od jej centra a približne 25 km od Žiliny. Úzky skalný vstup, dolomitové veže nad cestou a veniec vrcholov nad hlavou z nej robia miesto, kde sa oplatí zastaviť aj na krátku prechádzku, no najmä východisko celodenných túr na hlavný hrebeň.
Príroda a charakteristika
Dolina zaberá približne 36 km² a obklopujú ju výrazné vrcholy – Boboty, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb, Veľký Kriváň (1 709 m, najvyšší vrch Krivánskej Fatry), Kraviarske, Baraniarky a Sokolie. Jedinou cestou sa do nej vchádza od Terchovej cez Tiesňavy, úzky kaňon, ktorým preteká riečka s niekoľkými malými vodopádmi. Tiesňavy sú národnou prírodnou rezerváciou, ktorá chráni samotný kaňon, horský hrebeň aj priľahlé svahy Sokolia a Bobotov. Dolomitové skaly tu vytvorili útvary s vlastnými menami – Skalné mesto, Mních, Ťava či Päť furmanov.
Za Tiesňavami sa dolina otvára a pri Starom dvore sa rozdeľuje na dve vetvy: Starú dolinu, ktorou cesta pokračuje k Chate Vrátna pod Chlebom, a Novú dolinu. Obe oddeľuje vrch Grúň (989 m). Do doliny sa dá vstúpiť štyrmi hlavnými nástupnými bodmi – Tiesňavy, Starý dvor, Stará dolina a Nová dolina. Bývalá pastierska osada Štefanová, ktorá leží nad dolinou, je dnes rekreačnou osadou s ubytovaním a východiskom výstupov na Rozsutec.
História doliny
Územie Vrátnej kedysi patrilo grófskej rodine Majláthovcov, ktorá ho využívala ako poľovný revír. Okrem botanikov sem chodili najmä drevorubači a hľadači zlata, ktorí skúšali šťastie v okolí Veľkého Rozsutca. Prvé turistické stavby, ktoré tu stáli pred druhou svetovou vojnou, vypálili počas Slovenského národného povstania nemecké jednotky. Po vojne vznikla nová chata pod Chlebom, chata pod Sokolím (1948) a pod Rozsutcom, v roku 1950 Chata Vrátna a prvá sedačková lanovka. Od roku 1954 tu pôsobí Horská záchranná služba. V nasledujúcich desaťročiach pribudol hotel Boboty (1966), autokemping Sokolie (1968) a prvé lyžiarske vleky (od roku 1978).
